8-7-2019 Posádka a plán

Keď máte na cestovanie obmedzený čas, nemôžete ísť ďaleko. Teda môžete ísť ďaleko, ale potom nemôžete ísť autom. Lenže do lietadla vám dovolia si zobrať maximálne 30kg plus príručnú batožinu, k tomu žiadne výbušniny a to je na prežitie v divočine jednoducho málo. A preto potrebujete veľký tím, ktorý si všetko to kempovacie harampádie na letisku podelí a neskôr vám pomôže ho nosiť aj po horách. Ja som našiel tri naivné duše, ktoré napriek tomu, že ma poznajú už dlhé roky, stále veria, že viem čo robím a mám život pod kontrolou. Toto sú oni:

Read More

20-6-2019 Psy štekajú a karavána ide ďalej

Môj útek pred civilizáciou mohol trvať večne, ale netrval. Keď som pred takmer dvoma rokmi písal posledný článok už som sa rozhliadal po novej práci a mal som pocit, že som pripravený sa ľudovo povedané usadiť. To že som sa na taký dlhý čas odmlčal je znak toho, že sa mi aspoň niečo z toho podarilo a cestovanie som ako hobby zavesil na klinec. No hoci žijem veľmi pohodlný život plný sociálnych istôt, chýba mi sloboda roku 2017 a občas mám pochybnosti či som stále ten istý človek ktorý som bol, keď sme sa vrátili z Mongolska.

Read More

14-9-2017 Neviditeľný nepriateľ

Z cesty domov som článok už písať nechcel, 16 hodín sedenia denne v aute počas piatich dní sa dá len ťažko natiahnuť na viac ako 300 slov. Ale naša zastávka v Černobyle si článok, aspoň krátky, zaslúži. Lebo mám pocit, že väčšina ľudí netuší, čo si má pod tým predstaviť a ako sa veci majú. Ale ak neviete čo sa tu pred tridsiatimi rokmi stalo, v tomto článku sa to nedozviete, takých článkov je už podľa mňa dosť. Ale mali by ste to vedieť, tak si niektorý z nich nájdite a naštudujte.

Read More

9-9-2017 Dva príbehy

Prvý príbeh je o krajine ukrytej hlboko v mongolských horách, neďaleko jazera Khovsgol. Rodného brata Bajkalu s krištáľovo priezračnou vodou. Civilizáciou nedotknutá, trávnatá plošina obkolesená horským masívom ako v Doylovom Stratenom svete, po ktorej sa preháňajú krotké soby s chlpatými parôžkami a bielymi chvostíkmi natriasajúcimi sa pri každom skoku. Žije tam niekoľko nepočetných kmeňov, pastierov, pohostinných ľudí, ktorí vás budú ťahať za rukáv do svojej jurty, aby vám mohli ponúknuť skromný pokrm a čaj s mliekom. Deti na vás budú pučiť oči také veľké, že si budete pripadať ako v japonskom animáku a príroda čo vás donúti sa zamyslieť nad existenciou vyšších bytostí a stvoriteľov.

Read More

3-9-2017 Gobi

Chcelo to ďalších 700 kilometrov, ale nakoniec sa nám čínskych developerov predbehnúť podarilo, na okraji púšte Gobi. Koniec civilizácie bol pomerne ostrý a nečakaný: asfalt, čiary, značenie a všetok ten organizovaný humbug sa premenil na prostú lúku v rozmedzí asi desiatich centimetrov. Tam začalo naše dobrodružstvo s nejasným cieľom medzi dunami piesku, pod zamračenou hrmiacou oblohou. Presne tak, v púšti nám začalo pršať, a dosť.

Read More

29-8-2017 Sme v cieli, ale nemáme dosť

Niečo sme asi spravili zle, podcenili sme prípravu, alebo sme mali príliš vysoké očakávania. Neviem, Mongolsko nás rozhodne zaskočilo. Prvý deň sme urazili sotva 200km, EVka si asi hodinku postála na dne rieky kým sme zohnali domácich s UAZom, aby nás vytiahli. Stálo nás to koleso, poškodený pancier a 5 litrov drahocenného benzínu ako odmena za pomoc. Na druhý deň sme v mestečku Ulángom dali opraviť koleso, za euro. Vyklepali pancier, dokúpili sme údajne nezohnateľný 95 oktánový benzín a po asfaltovej ceste pokračovali, viac-menej až do Ulánbátaru.

Read More

24-8-2017 Široký oblúk

„Cestovanie sa stáva nudným priamo úmerne jeho rýchlosti.“, priznávam sa, že si už nepamätám koho citujem, myslím, že to bol rus. Kazašský policajti by s ním rozhodne nesúhlasili, tí vám rýchlu jazdu vedia osladiť. A ak aj nejdete rýchlo, vymyslia si niečo iné, pokuta za parkovanie v meste kde ste ani neboli, čí niečo podobné. Moc s tým nenarobíte, majú zbrane a autá a zostáva sa akurát tak tváriť milo, previnilo a hlúpo a dúfať, že to vybaví malý úplatok. Tváriť sa hlúpo som však už zabudol a milý som len na ľudí ktorí si to zaslúžia a dali mi to vyžrať.

Read More

19-8-2017 Kirgiszko

Dnes sme prekonali svoj desaťtisíci kilometer. Kdesi v okolí malebného jazera Song-Kol v Kirgistane, nemáme to spočítané úplne presne. Krátke zamyslenie nás dostalo do realistickej perspektívy toho, čo sme si to vlastne vymysleli za cestu: nie sme ešte ani v polovici. Lebo svet je veľký a krásny a chceme vidieť všetko a rýchlo a potom to takto dopadne. A tak aj tá najkrajšia krajina sa zmení len na defilé výhľadov a panorám. Niekedy to mrzí viac a niekedy ešte viac, ale tak to je, nedá sa vidieť všetko.

Read More

16-8-2017 Pamír

A tak sme zvoľna prekročili Himaláje. Ich časť, veľmi malú. Cesta mala sotva tisíc kilometrov a trvala nám štyri dni. Pretože ak mám Himalájam pripísať len jeden prívlastok bol by: veľké. Až nepochopiteľne veľké. Rovnako ako je nemožné sa postaviť pred vlastný dom, poobzerať sa a poňať zmyslami, že stojíte na veľkom guľatom telese, tak nie je možné v jednej hlave obsiahnuť nekonečnosť hôr v Himalájach. Ale ľudská tvrdohlavosť a vidina zisku vedie obchodníkov a dobrodruhov týmito dolinami už po stáročia.

Read More

12-8-2017 Uzbekistan

Do Uzbekistanu sme vstúpili ako praví obchodníci, až po strechu naložený vzácnym tovarom. A na streche sme mali ešte viac benzínu. Naplnili sme nádrž, všetky kanistre a pre istotu aj jednu bandasku na vodu. Colníkovi sme tvrdili, že limit sa počíta na hlavu a nie na vozidlo a teda, že ho prekračujeme len mierne, o 15 litrov. On hovoril o pokute, ja som chcel radšej zaplatiť clo, no nakoniec sme našli zhodu v tom, že on nemá nič z platenia cla a nám nič neprinesie platenie „pokuty“ a šli sme každý po svojom. Read More