24-08-2011 Ferry + bus

. . .

Ráno fúkal studený vietor, obloha bola zatiahnutá a voda studená. Rozhodli sme sa preto raj opustiť a pokračovať v ceste do Malajzie. Ešte skôr než sme sa zbalili vykuklo slniečko a ukázal sa celkom pekný deň, no už sme na ceste, nedá sa nič robiť. More bude snáď aj v George Towne.

Read More

23-08-2011 You care? I don’t care!

Dnes som sa k životu prebral až k večeru, celý deň som stonal. Včera ma na pláži oslovil jeden postarší pán a ponúkol sa, že mi ubalí džointa, fraj nerád fajčí sám. Zdvorilo som ho odmietol, že ja takým veciam neholdujem. Chvíľku sme sa ešte rozprávali a vyzeral, že pôjde hľadať sparing ďalej, ale tesne pred tým ako sa zodvihol, prišiel Laššky s nákupom a z igelitky na diaľku čúhala fľaša rumu.

Read More

22-08-2011 Ľudia v raji

Keby som si predstavil, že okrem mňa na ostrove Pangan nik nie je, bolo by to zrejme najkrajšie miesto aké som kedy navštívil. Lenže ľudia tu pochopiteľne sú.

Koh Pangan sa vznáša na hladine mora asi 40km od thajského pobrežia, v priemere má približne 10km a najvyšší bod je viac než 600 metrov nad morom. Neďaleko, smerom k pobrežiu, leží o niečo väčší a slávnejší ostrov Samui a na severozápade ešte jeden malý, ktorého meno si nepamätám. A niekoľko miniostrovčekov kde-tade po okolí.

Read More

21-08-2011 Bus + ferry

S niektorími vecami je to nekonečná pieseň. Kúpite si lístok na vlak do údajne prístavného mesta, vlak vás vyloží ktoviekde a čaká tam (okrem akčných taxikárov) autobus čo ide skutočne do mesta. A tam zistíte, že kompa v skutočnosti jazdí z dakade inokade, kam vás opäť môže dostať len cestovkový autobus alebo taxík. Kompy prevádzkujú samozrejme tiež iba cestovky. Ak bude cesta späť drahšia ako na ostrov, podobne ako v Chiang Mai, myslím, že im ten ostrov podpálim.

Read More

20-08-2011 Staničné klišé

Na každej stanici čohokoľvek, teraz sme na vlakovej, sa niektoré veci opakujú. Okrem obkľúčenia taxikárov a dobrodincov podobného typu je reč samozrejme o žobrákoch. Máte dve možnosti, prísť si v kľude a s predstihom na stanicu a odháňať pri čakaní somravé živly, alebo prísť na poslednú chvíľu a byť v strese celkom iného razenia. Zlatá stredná cesta v tomto prípade znamená spojiť nepriemné s neužitočným a užiť si oboje nervy.

Read More

19-08-2011 Ayutthaya

Dnes malé bezvýznamné mestečko, pred pár storočiami jedno z najväčších na svete.

Vrátim sa však kde som včera skončil, autobus nás naozaj vyložil kdesi za mestom pri zatvárajúcom obchodnom dome. Bolo asi deväť hodín a nepršalo. Chvíľu sme tam bezcielne hľadali cestu k niektorej z živších častí mesta, osvetené ulice napríklad, no nachádzali sme len ďalšie zavreté obchodíky a čerpacie stanice obklopené svorkami pouličných psov. Tých je mimochodom v Thajsku dosť všade.

Read More

18-08-2011 Smer juh

Ako väčšinu našej cesty opäť raz mierime na juh. V Chiang Mai sme to zbehli o dosť rýchlejšie, než sme pôvodne očakávali. Laššky ten je prispôsobivý, no pre mňa tam neboli vhodné podmienky a než trápiť sa hľadaním zmierlivých činností, rozhodli sme sa radšej pre cestu späť. No a rôzne cenové anomálie thajskej dopravy zariadili, že práve sedíme v autobuse do Ayutthaya. Je to skoro pri Bangkoku a nachádzajú sa tam opäť nejaké zrúcaniny.

Read More

17-08-2011 Obdobie dažďov

Obdobie dažďov zažívame údajne už odkedy sme vstúpili do Vietnamu a dnes sa to konečne prejavilo. Pršalo! Ono už pršalo aj pred tým, ale dnes sa prvý krát stalo, že pršalo keď sme chceli aby nepršalo – zmokli sme. A v pýche sme uverili tomu, že na nás predpovede ani ročné obdobia nemajú a po niekoľkých márnych pokusoch s pršiplášťami sme vyrazili do sveta bez nich…

Read More

16-08-2011 Z blata do kaluže

Hoc sme dnešok strávili dospávaním cesty, pomotávaním sa po meste a plánovaním budúcnosti, som z miestneho turistického cirkusu unavený. Chiang Mai je ukrutne populárne mesto, celkom preplnené hotelmi, reštauráciami a cestovkami oktrem ktorých v centre ostala len asi stovka budhistických „kláštorov“. Tie sú síce pekné, ale stačili by mi aj dva.

Read More

15-08-2011 Zabudnuté veci

Občas niečo zabudnem, včera som zabudol hneď dve veci. Prvá vec čo som asi mal spraviť je vysvetlenie toho posledného nadpisu. „I don’t know.“ bola odpoveď ktorej som sa dočkal na otázku prečo je nočný autobus zo Siem Reap do Bangkoku dvakrát taký drahý ako denný. Keby sa pánko nebol usmieval, bol by som mu aj uveril. Teraz mám pocit, že je to tým, že nočným sme ísť chceli a denným nie. A tým, že čakajúc na ten druhý musíme niekde prenocovať. Teraz namiesto nočáku do Bangkoku ideme nočákom z neho.

Read More