Ako to teda bolo s tým Pinochetom

Píšem to čo som si zapamätal a ako tomu rozumiem, nepochybujem že pri hlbšom skúmaní zistíte, že nemám pravdu a že som toho veľa vynechal:
Niekedy okolo roku 1970 zvíťazil v tesných prezidentských voľbách istý Salvador Allende, bol to v zásade socialista a sľúbil ľuďom opatrenia na zníženie sociálnych nerovností. Revolúciu s empanadou v jednej ruke a pohárom dobrého, čilského vína v druhej, bez jediného výstrelu. A myslel to vážne. Moc sa to nepáčilo zástancom pravice a keďže to boli roky sedemdesiate, neostalo pri debatách a demagogickej kritike. Pravica začala sabotovať ekonomiku krajiny, blokovaním pristavov, zatváraním fabrík, banky pestali dávať pôžičky a vyplácať renty a podobne. Zahraničné sily na čele s USA boli samozrejme tiež nápomocné, akýkoľvek politický odklon v ľavo nemohol byť tolerovaný. Lavica ktorá na začiatku prezidenta Allendeho podporovala, začala vyzývať k ozbrojenej revolte. Lenže Allende bol zásadový človek a od svojich hodnôt neustúpil, ostal teda sám. Bez možnosti naplniť svoje sľuby, a odmietajúc zradiť svoje ideály. Rozhodol sa abdikovať a vyhlásiť predčasné voľby, aby sa ľud mohol rozhodnúť sám. Dva dni pred oficiálnym vyhlásením, 9-11-73 sa pred prezidentským palácom objavili tanky a zaznela streľba. Výzva bola prostá, aby sa prezident vdzal svojej funkcie, inak palác vyhodia do vzduchu.
Hrdina Allende ako z amerického filmu nechal palác evakuavať, ale ostal. Posledné minúty života venoval pohotovostnému rádiovému vysielaniu, vyzýval ľudí k pokoju a mierovému riešeniu. Skôr než stíhačky zhodili na palác bomby spáchal samovraždu. Aspoň to tvrdia armáda.
Strojcom tohto „stabilizačného“, vojenského puču bol generál Pinochet a ostal pomáhať najbližších tridsať rokov. Na jeho vládu majú ľudia rôzne názory, je však jasné, že sa so svojimi odporcami nemaznal, čo podľa mňa hovorí za všetko.
Zosadený bol v roku 1990 v prostých demokratických voľbách, tak ako si to predstavoval Allende, akurát oveľa neskôr. Predpokladám, že kľúčovú rolu zohral nátlak zo zahraničia a zlá ekonomická situácia krajiny po rozpade sovietskeho zväzu. Pán Pinochet však mal pripravený náhradný plán a ústava mu zaručovala možnosť návratu na predošlú pozíciu generála a po ôsmich rokoch mal zaručený post senátora. Na zmenu ústavy sa nenašla politická vôľa a tak v pokoji dožil, nepotrestaný.
Celkom zaujímavý pribeh, nie?

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

2 thoughts to “Ako to teda bolo s tým Pinochetom”

  1. Pěkně sis to zapamatoval – osobně nevidím zásadní odchylky od příběhu, jak jsem si ho načetl já.
    Trochu jsem doufal, že jsi se dostal k nějakým pikantnějším informacím 😉

  2. No vidíš a necháš ma mrhať drahocenným časom na internete… Fakty si môžte dohľadať aj sami… 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *