9-9-2017 Dva príbehy

Prvý príbeh je o krajine ukrytej hlboko v mongolských horách, neďaleko jazera Khovsgol. Rodného brata Bajkalu s krištáľovo priezračnou vodou. Civilizáciou nedotknutá, trávnatá plošina obkolesená horským masívom ako v Doylovom Stratenom svete, po ktorej sa preháňajú krotké soby s chlpatými parôžkami a bielymi chvostíkmi natriasajúcimi sa pri každom skoku. Žije tam niekoľko nepočetných kmeňov, pastierov, pohostinných ľudí, ktorí vás budú ťahať za rukáv do svojej jurty, aby vám mohli ponúknuť skromný pokrm a čaj s mliekom. Deti na vás budú pučiť oči také veľké, že si budete pripadať ako v japonskom animáku a príroda čo vás donúti sa zamyslieť nad existenciou vyšších bytostí a stvoriteľov.

Škoda, že sme sa tam nedostali. Realita je niekedy nežiaduca, ale ťažko ignorovateľná a aj keď sme sa dostali až k prekrásnemu Khovsgolu, na prekonanie spomínaného masívu sme už nemali čas a asi ani postačujúci dopravný prostriedok. Tábor sme rozložili na brehu a namiesto rozbíjania auta na horskej ceste sme sa pri ohníku kochali západom slnka za horami, počúvali žblnkot vĺn a v mysli sa lúčili s Mongolskom. Toto bola posledná zastávka pred dlhou cestou domov a jeseň nám pripravila nádherné divadlo farieb a vôní. Rozprávková krajina zostala za kopcom a utešujem sa, že snáď ani nemôže byť krajšia než som si ju predstavil. Zostali sme na jej prahu a už ten bol nezabudnuteľný.

Druhý príbeh je o nás a našej ceste naspäť, cez celé Mongolsko, k Altaju. Páčilo sa nám tam a dali sme tejto trase prednosť pred nudnými borovicovými lesmi Ruska. Čo možno nebol až taký dobrý nápad, tisíce kilometrov na štrku, prachu a piesku sa začali na expedičnom vozidle prejavovať a aj keď veľmi pozvoľna, EVka sa začína rozpadávať. Drobné poruchy ako neotvárajúce, alebo nezatvárajúce sa dvere môžem opomenúť, no napríklad sa už začala definitívne rozpadávať aj záhradka a rezervy nesieme za sedadlami. Po odchode z Ulánbátaru začala štrajkovať aj baterka, najprv smrdela, to sme si nevšimli. Potom sme už aj vedeli, že asi na tom nie je dobre, ale v stepi s tým moc nenarobíte a museli sme pokračovať. Problémy so štartovaním sme mali len mierne, no jedného krásneho rána sme sa rozhodli ju opraviť.

Za to čo sme spravili sa spätne dosť hanbím (ako chemický inžinier), vedeli sme že treba doliať vodu, destilovanú. Destilovaná voda sa normálne do vecí ako žehličky a chladiče dolieva, aby sa predišlo usádzovaniu vodného kameňa. Ale keďže sme vedeli, že s baterkou je už aj tak amen, moc sme si s tým hlavu nelámali. Keď nie je destilka, dolejeme čo máme, len nech sa prestane prehrievať a tráviť nás jedovatými výparmi. Asi pol hodinu po tom čo sme ju zaliali vodou z čarovného jazera Khovsgol, som si spomenul na ďalšiu zaujímavú vlastnosť destilovanej vody. V tomto prípade veľmi dôležitú: nie je vodivá. Takéto pokusy treba rozhodne robiť niekde v pustine a skoro ráno, aby vás nerušila premávka.

 Strávili sme v okolí tohto nášho experimentu takmer celý deň. Rozdelili sme sily: ja som sa vybral po pomoc do najbližšej dediny (mali sme šťastie, bolo to sotva 13km, na mongolské pomery čo by kameňom dohodil) a K3 strážil auto a snažil sa zastaviť všetko čo išlo okolo a mohlo by nám pomôcť nahodiť motor. A bol celkom úspešný, z celkového počtu štyroch áut zastavil tri, z toho v dvoch som sedel ja, keď som ich viedol z dediny. Áno, šiel som tam dva krát. Akoby zázrakom sa v obci o 200 obyvateľoch našla jedna nepotrebná batéria, dalo sa za ňu zaplatiť kartou a pár minút po tom čo som vyšiel z obchodu sa pri mne pristavili milí ľudkovia a ponúkli mi odvoz a pomoc. Ešte pred tým ma zaviedli na stavbu novej teplárne na ktorú dozerali a dali mi tam najesť a hlt mongolského čaju.

K3mu sa medzitým podarilo zastaviť iné auto, dobrí ľudia mu pomohli naštartovať motor, no bez funkčnej baterky prešiel sotva kilometer a EVka znova stíchla. Tam sme ho našli s mojimi samaritánmi, pomohli nám vymeniť baterky a opäť naštartovať, dostali sme ďalší proviant a srdečné želania šťastnej cesty. Opäť sme prešli necelý kilometer, motor zdochol a nová nedobytá baterka ani neškrtla. Je trochu väčšia ako stará, pôvodne z LandCruisera čo je asi trojtonová obluda s šesťlitrovým motorom, a jeho baterka sa nie celkom mestí na miesto, kde bola naša stará, nebohá. Museli sme upraviť kabeláž a trochu sme podcenili uzemnenie.

Aby som to skrátil, musel  som sa prejsť do dediny znova, tam som prepadol náhodnú rodinku s autom na dvore a kolobeh sa opakoval, tentoraz už s poriadnym uzemnením a teda sme mohli v ceste pokračovať veselo ďalej. S jednodňovým meškaním a už oveľa opatrnejšie. A nie až tak veselo, mať po dvoch dňoch meškanie deň je dosť. Tlmiče sú rozhodne v čudu, ten o ktorom som už písal, že stratil tú gumenú vecičku, stihol vytiecť. Čo bude asi jeden z príznakov, že je po ňom. Pancier sa opäť rozzvonil, ale jeho vyklepávanie je zdĺhavé a nemáme naň čas. A dnes, na ruskej colnej prehliadke sa odmietla zavrieť kapota. Zložili sme teda zo strechy už aj jeden z kanistrov a previazali sme ju s jeho gurtňou. Zatiaľ neprotestuje.

Za zmienku možno ešte stojí aj prechod brodom v ktorom sme pred pár dňami takmer utopili auto. Tentoraz som šoféroval ja a tiež som zapadol, vybral som si na to však oveľa vhodnejšie miesto ako K3. V plytšej vode a neďaleko mongolskej rodinky, tiež mali auto zaborené v štrku. Spoločne sme sa povyťahovali ani nie za pol hodinu.  V tých chvíľach sme sa už asfaltu a nenávidenej civilizácie nevedeli dočkať.

Museli sme zájsť do Ulámbátaru, do Gobi a naspäť cez hlavné mesto, jazero Khovskog a druhý krát cez Mongolsko späť k najzápadnejšiemu hraničnému prechodu, ale zažili sme to prvé, nekonečné a divoké Mongolsko. Ďakujeme, zatiaľ máme dosť. Radi sa vrátime, keď sa okúpeme, oholíme a dáme dokopy auto.

Teraz nás čaká viac ako 5000 km za štyri a pol dňa. Na 14. sme si objednali výlet do Černobyľu.

 

 

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

One thought to “9-9-2017 Dva príbehy”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *