9-3-2017 Hladový kaňon

Neznášam skupinové zájazdy organizované cestovnými agentúrami, ale niekedy im, zdá sa, nie je vyhnutia. Nikdy sa neviem zbaviť pocitu rukojemníctva a miesto toho, aby som si užíval, počítam kde všade nás ošmekli a o koľko zaujímavostí nás ukrátili. Lebo tak to je, je to pasca, agentúry, hlavne v takýchto málo rozvinutých krajinách si myslia, že turisti sú prachatí a padnutí na hlavu. A asi sú, väčšinou som jediný čo sa sťažuje.
Colca kaňon o ktorom vám chcem napísať je jeden z najhlbších na svete, je dvakrát taký hlboký ako Grand canyon v USA. Názov je odvodený buď od rieky Colca, alebo od rovnomenných hrobiek, vytesaných do jeho stien na naozaj nepraktických miestach. Je naozaj hlboký, jeho horné okraje sú lemované bielimi vrcholcami, zatiaľ čo na dne rastú kaktusy a iná púštna háveď. Kraj je typický dvomi ročnými obdobiami, suchou a chladnou zimou a o niečo​ teplejším obdobím dažďov v lete. Nešťastníci, ktorí sa rozhodli toto údolie kolonizovať, vybudovali v útesoch obdivuhodnú sieť zavlažovacích kanálov a terasovitých políčok, kde pestovali tropické plodiny, ktoré potom predávali. Keďže lamy, alpaky, vikúne a všetka ostatná zverena južnej ameriky ako ťažné zvieratá za veľa nestoja, všetok materiál do a z kaňonu sa nosil ručne. Poviem vám ťažký chlebíček, sotva som z kaňonu vyniesol seba. Ale to je už minulosťou, do väčšiny osád vedie cesta a elektrina, terasovité políčka su väčšinou zarastené, neprístupnosť slúži len ako dobrá zámienka na premrštené ceny pre turistov.
Idem sa trochu posťažovať na organizáciu zájazdu: hneď na úvod sme museli vstávať o tretej ráno, aby sme potom skoro hodinu čakali na druhú dodávku. Plná penzia, ktorá z nevysvetliteľných príčin neobsahovala obed druhého dňa, aj keď návrat bol plánovaný​ o piatej, stála za úplné hovno. Na raňajky sme mali pohár džúsu a žemľu s maslom a džemom. Kto chcel vajce – príplatok dolár. Obed, na ktorý som sa po štyroch hodinách chôdze naozaj tešil, bol kopček ryže, hrsť hranoliek a štvrtka omelety. Nápoje za príplatok. Na večeru sme dostali zeleninový vývar a špagety ako si ich varia neplnoletí (kečup a trocha syra). Našťastie niekoľkí členovia výpravy dostali otravu jedlom a mohol som spráskať ich porcie, potreboval som tri, aby som prestal šomrať. Kto si nedoniesol vlastné jedlo, alebo nebol dosť otrlý vypýtať si jedlo od chorých, bol odkázaný na predražené stánky ktorých bolo po ceste dosť.
Prvý deň bolo našou úlohou zísť dole do kaňonu a trochu sa tam prejsť, na druhý deň sme vyrážali o piatej, bez raňajok, vyšli sme hore, až tam nám dali ako tak najesť. Potom zastávka pri horúcich prameňoch, ktorá mala byť v cene, ale nebola a museli sme doplácať. Potom obed, za príplatok. Mal to byť bufet a našťastie som mal dosť rozumu si zaň predplatiť, na mieste bol samozrejme o 50% drahší. Tam som mohol ukázať svoj talent a všetko čo som natrénoval na lodi. Škoda, že nejem mäso, aby som im spravil väčšiu škodu. Ale tri kopcom taniere a asi sedem pudingov za tie peniaze určite stálo. Cestou naspäť sme síce obchádzali nádherné výhľady, počasie bolo druhý deň ako z rozprávky, ale mali sme čas sa zastaviť sa len pri suvenír shope.
A tak to chodí, väčšina podobných aktivít pozostáva z 20-30% času keď robíte to prečo ste prišli a zvyšok sa len vyhýbate ďalším nákladom. S obľubou robia zastávky k „tradičným“ rodinám, kde od vás chcú (samozrejme až potom čo ste si všetko pozreli a ochutnali zadarmo) dobrovoľný príspevok. Lebo to je jediný príjem rodiny a nie všetky autobusy sa u nich zastavia… a podobné keci. Prečo potom žijú na farme, keď nič nepestujú, to mi do hlavy nejde. Aj počty tých autobusov a domčekov napovedajú, že tam majú aj mimo sezóny tak dva denne.
Neviem prečo som sa naučil kriticky rozmýšľať, zle sa mi pozerá televízia, neužívam si podobné výlety a aj tak ma nik nepočúva. Aj tak mi nik neverí. Drahé veci mi vadia menej ako pocit, keď sa ma snaží niekto oklamať. Fakt to neznášam, ale namiesto hádania sa, sa radšej takým situáciám vyhnem. Čo je pre baťôžkára skutočná výzva. Nasleduje Cusco a Machu Picchu, môžete sa tešiť čo som vymyslel.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

2 thoughts to “9-3-2017 Hladový kaňon”

  1. K přečtení příspěvku jsem se zatím bohužel nedostal, ale fotky jsou parádní!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *