9-1-2017 Dofúkajte si gumy!

Robí to dobre na bezpečnosť aj spotrebu, mňa to napadlo už po 13 000 kilometroch. Ak sa spotreba zníži čo i len o deci bolo by to už trinásť litrov. Malo by to byť viac, podľa toho v akom stave boli predtým, ale výskum som nerobil. Moje boli mäkké viac než dosť a verte mi na omak to nespoznáte, nie je to bicykel.
Situácia v mojom živote sa má tak, že by aj bolo čo písať a bolo by aj kedy, ale určite viete ako to chodí. Je tu leto a pekné leto, slnko svieti dlho do noci, ak prší tak len krátko a väčšinou v noci alebo nadránom. A poctivého turistu, aby z toho šľak trafil, každý deň teplota prekročí 35 a udrží sa tam aj do jednej do rána. Ja som nikdy moc krémy nepoužíval, ale opaľovákom sa mastím každý deň, aj v najväčšom teple chodím oblečený s pokrývkou hlavy a aj tak ma slnko dostalo. Stačí si otvoriť okienko v aute alebo prejsť sa po obchodoch a minúty sa zbierajú, po týždni zisťujem, že som snedý bolnďák s modrými očami a šúpem sa na pleciach. Som v akomsi štádiu permanentného úpalu, cez deň sa len tak ponevieram čakajúc na večerné ochladenie (teda skôr nočné), aby som chládok využil na trochu spánku. Snažím sa smerovať na juh do chladnejších miest, no jediný výsledok čo som zatiaľ dosiahol je, že slnko svieti dlhšie. Ale to sú všetko výhovorky. Nepíšem, lebo čakám na múzu čo mi vnukne námet, ktorým by som pár posledných dní spojil. Je teplo.

Rozhodol som sa pomaly zamieriť k Čile a postupujem takzvanými prískokmi. Po Los Gigantes som si jeden večer oddýchol v hostely, mal som chuť ostať aj dlhšie, ale nemali internet a to sú potom vyhodené peniaze. A tak som prešiel k národnému parku Quebrada de los Condritos a prespal som pri návštevníckom centre. Tešil som sa, že konečne spravím dvojdňový výlet, no v mieste kempu som bol už pred desiatou ráno a kondora tam nemali ani jedného. A tak som sa poobede posunul ďalej. Už som naozaj potreboval, alebo možno skôr chcel, internet a tak som sa opäť ubytoval v hostely, v dedine Mina Clavero. Milé miesto, ale ani tu som si moc neužil, pokúšal som sa aktualizovať blog a fotky mi zabrali vlastne celý večer. Napriek tomu je v nich bordel, inteligentný čitateľ sa hádam dáko zorientuje.

Popri „práci“ som sa dal do reči s jednou pani, Margret spisovateľka z Nemecka (možno poznám niekoho slávneho?) a tá potvrdila moje rozhodnutie. Ak do Patagónie tak po Čilskej strane, od Cordoby až po Bariloche je to vraj Pampa Seka, čo je v preklade niečo ako Suchá rovina. Mierla do Rozaria a Buenos tak som ju potešil, že roviny si užije ešte dosť. A tepla.
Ďalší deň ma čakala dlhšia cesta, asi 250 km, do parku Sierra de las Quijadas. Prišiel som asi o štvrtej večer, teda ideálny čas na turistiku, keďže už nebolo ani štyridsať, ale prišiel som sa len po krátkych výhliadkach. Aj tá hodinka ma stála liter tekutín. Zatiaľ čo Quebrada de los Condritos bola obdobou Los Gigantes, kde namiesto hôr mali roklinu, las Quijadas sú ako z iného sveta. Strateného sveta, chýbajú už len pterodaktyly vznášajúce sa nad kaňonom, jedného tam aj majú, ale ten už pár miliónov rokov nelieta. Cesta k jeho skameneline je dlhá a so sprievodcom, na čo som sa vykašľal, takže fotku mám iba z letáku. Ale videl som klokanozajace a líšky a somáre.
Z lávového poľa pri Cordobe som sa tak opäť ocitol na dne mora. A viem, že som toho už asi videl dosť, lebo aj takéto miesto vo mne vyvolalo spomienky. Na minulé leto v Canyonlande (Utah) , a bolo mi trochu clivo, lebo tam sme boli traja a minimálne večer okolo stanu bolo veselšie. Cez deň to bolo hlavne remcanie, že je teplo a cesta je nepohodlná. Ani pivo mi nechceli otvoriť, že určite rozlejem ak budem šoférovať jednou rukou!

Podobné miesta vo mne vyvolávajú zmiešané pocity a keď nemáte nikoho kto vás vyruší, začnete premýšľať. Dominuje myšlienka, že svet je starý. Oveľa starší než dokážu naše mysle poňať, miliardy rokov. Dnes sa strachujeme, že teplota stúpne o dva stupne a predpovedáme nedozierne následky. Často aj vzdelaní ľudia hovoria o tom ako sa Zem bráni, zemetraseniami a povodňami, preboha! Veď už vyschli celé oceány, tam kde sú dnes Himaláje bola rovina a džungľa, trafil nás meteor čo zahalil oblohu do prašného mraku na celé stáročia a rozchodili sme to. Život to rozchodil.
Určite ste si všimli, že v poslednej dobe som skôr pro-eko, veď článok začínam výzvou na zníženie spotreby paliva. Často sa však stretáme s ekologickou loby, ktorá vyslovene klame, to je najlepší spôsob ako sa dostať do telky a narýchlo nazbierať pár bodov, ale keď bublina praskne efekt je skôr opačný.
Pestal som jesť mäso, dôvodov mám viac a nebudem vás s nimi nudiť. Jedným z nich bola potreba poľnohospodárskej pôdy a vody pre jeho „výrobu“. Aby ste nakŕmili človeka mäsom, potrebujete 8 až 10 krát viac pôdy a 20 x viac vody, ako keď ho nachováte ako vegetariána. Aspoň to som si myslel, na jednom z hostelov som našiel asi dvadsaťročný National Geographic, to boli ešte časi, keď obsahoval okrem fotiek aj články. Čo som písal vyššie je pravda, ale platí len pre hovädzie mäso, bravčové je asi v polovici, kuracie v štvrtine a ryby celkom pochopiteľne niekde úplne inde. Mäso stále nejem, ani ryby, oceány tiež nie sú nekonečné a ako som dnes videl ani večné. Niekoho by to však mohlo odradiť, ak jeden článok klame, prečo veriť druhému? Preistotu neuverí ani jednému, pôjde do steakhausu, objedná si surový kus mäsa a keď bude suchý, nechá ho vyhodiť a požiada o ďalší.
A pritom klamať je tak zbytočné, dopestovať kukuricu a zjesť ju, musí byť efektívnejšie než ju najprv dopestovať, dať zožrať krave a potom zjesť tú. Načo si vymýšľať polopravdy a hausnumerá? Čo nás v škole neučili, je overovať si svoje informácie a myslieť vlastnou hlavou. Ale ktorý politický systém to potrebuje? Kriticky zmýšľajúci občan je rovnako vítaný v demokracii ako v totalite. Veď kam by sme sa pohli, keby mal každý vlastný názor?
A to som pôvodne chcel písať o aute… ak mám zhrnúť svoje myšlienky z púšte v Sierras de la Quijada: príroda toho znesie naozaj veľa a zmena je pre ňu prirodzenejšia než čokoľvek. Na druhú stranu, človek je asi jediná šanca, že život kolonizuje iné planéty, ani ten kondor s rozpätím krídel viac než tri metre tak vysoko nevyletí. Účel svätí prostriedky? No, pokiaľ by sme nemali na výber, ale mi máme…

 

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

One thought to “9-1-2017 Dofúkajte si gumy!”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *