6-4-2017 Zajtra je magický deň

Už som dlho nič nenapísal, lebo v Mexiku sa veci odkladajú na zajtra. Je to ozajstný národ budúcnosti a rýchlo som si tu našiel priateľov, je to tu super. Prvé dni som naozaj preničnerobil v Kankúne a potom som sa začal presúvať za turistickými atrakciami. Niečo už mám za sebou tak poďme na to:
Kanķún je hlavné mesto turistického ruchu, s krásnymi plážami, dostupnými drogami a krásnymi a dostupnými ženami. Skutočný raj pre amerického turistu, „gringa“ ako im hovoria miestny a nemyslia to pekne. Okrem peňazí totiž s turistami veľa dobrého neprichádza a posledný vývoj v štátoch im tiež veľa popularity v Mexiku nezískal. Mal som šťastie na pekný a pokojný hostel, skôr dom, kde prechodne býva pár chalanov s pár lôžkami pre pocestných. Tie tri dni som bol jediný turista a bol víkend, tak sme vypili pár pív, ponadávali na usa, zašli na pláž, akurát do mexického baru som s nimi nešiel, až tak ako doma sa tu ešte necítim. Ale inak je Mexiko neuveriteľne príjemná krajina, ľudia sú tu milí a tak nevtieravo priateľský. A je to tu obrovské a môžete sa tu potulovať celé mesiace a stále objavovať nové krásy. Aj cenovo, aspoň po Floride, je to celkom prijateľné.
Aby som sa, ale príliš nevzdialil realite, mnohé miesta tu majú skutočne problém s bezpečnosťou. Prvú noc (to keď ma volali do baru) tri-štyri bloky od nášho hostela zastrelili troch ľudí, nedostalo sa to ani poriadne do správ a nik ich ani nepoľutoval. Prestrelky medzi políciou a kartelmi sú tu bežné a keď sa dozvedáte viac o situácii, ťažko si spraviť názor kto sú tí zlí. Zlí sú samozrejme gringovia, ktorí to celé financujú, na tom sme sa aspoň zhodli pri pive na pláži.
Nadišiel však čas, aby som sa pohol a skočil som na autobus do mestečka Tulum. Podľa internetu to má byť tichá alternatíva ku Kankúnu, pláže, ruiny aj cenotes, všetko poruke. No tak to je blud, je to samá reštaurácia a hotel, zvyšok priestoru vypĺňajú obchody so suvenírmi. Ceny však ostali stále v medziach zdravého rozumu a mali tam všetky sľubované atrakcie. Na hostel som už také šťastie nemal, preľudnené miesto s barom a pomalým, prakticky nepoužiteľným internetom. Klíma v izbe nastavená na 20 stupňov, spolubývajúci spali cez deň a v noci robili všetky tie veci čo gringovia v Mexiku robievajú. A liezli mi neskutočne na nervy, je to ten najhorší druh turistov čo existuje, so svojou povýšenosťou, falošnou otvorenosťou a očividným ignorantstvom. Takých by som cez ten Trumpov múr prehadzoval hneď ako ho dokončia ( aj keď teda boli medzi nimi nemci, rakúšania a austrálčania a ktovie čo).
Ja som si však svoje povinnosti splnil, konečne som videl divú korytnačku, objavil som ďalšiu predkolumbovskú civilizáciu a okúpal som sa aj v cenote. Cenote je špeciálny názov jaskýň, alebo skôr jazier a lagún ktorými je Yukatán prevŕtaný. Hrali obrovskú rolu v antických kultúrach, jednak ako zdroj sladkej vody v tomto tropickom podnebí, ale aj ako mystický vstup do podsvetia. Sú všetky prepojené, tvoria najväčší jaskynný systém na svete, nie sú zmapované a ich vznik nie je stále úplne vyriešený. Ako nepotápač som z toho všetkého až tak moc nemal, ale sú to krásne, chladné lagúnky v džungli a dobre sa v nich kúpe.
Nočným autobusom sa presúvam do Palenque, viac ruín, nové kultúry a hlboká džungľa. A už mám kúpené letenky do Európy, 23. apríla frčím do Bruselu. Času je teda habadej.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *