6-12-2016 Tumbes

dsc03482Dúfam, že už niekto zložil ódu na prvé pivo. Po náročnom dni plnom práce, po dlhej ceste, alebo pri akejkoľvek príležitosti spojenej so stredne veľkou až veľkou únavou, prvé pivo na znak zahájenia oddychového režimu je to najlepšie čo ľudstvo vymyslelo. Má to jediný háčik a to, že rovnaký efekt očakávate aj od druhého a ten sa nedostaví. Niekedy si môžete dovoliť tretie a štvrté v márnej nádeji, že sa blaženosť dostaví potom, ale to je zbytočné. Dobrý pocit sa totiž neskrýva v pive, ale v tom momente. Najlepšie ho asi vysvetlia slová: hotovo, dobrá práca! Alebo: dnes už na to seriem…
Keď tak rozmýšľam často sa len márne pokúšame navodiť pocity z minulosti, ale prvý krát je prvý krát a to sa už nevracia. Najsilnejšie emócie prichádzajú s novým a nepoznaným, potom už ostáva len sklamanie a sentiment. Alebo rutina, sladké oslobodenie od pocitov a premýšľania.
Už som teda v Tumbes, čo je Peruánske mestečko v blízkosti hraníc s Ekvadorom a čakám na polnočný autobus do Guayaquilu. Mám asi sedem hodín času a nejaké črevné problémy, ktoré sa objavia a zase zmiznú, tak som sa rozhodol pre radikálne riešenie pivom. Prvé mi dalo pocit na nezaplatenie, naozajstná úľava od všetkého nepráva na svete. Druhé som si dal, lebo som aj tak nemal čo robiť a aby som zaokrúhlil účet, ešte neviem ako a či vôbec tu fungujú tringelty. Prešla asi hodina, trochu ma bolí hlava a som ospalí, čo je zlé, keď sedíte na autobusovej stanici dakde na konci sveta a ste veľmi zjavne beloch niekde zďaleka.
No konečne mám pocit za ktorým som sa celý čas trepal. Možno vám nebude úplne známy, ten pocit keď veľa vecí robiť chcete, ešte viac toho robiť môžete, ale nič robiť nemusíte. Nie ten piatkový pocit keď vás už kdesi v podvedomí desí pondelok, skôr ten dovolenkový pocit keď je návrat do reálneho sveta dosť ďaleko, aby sa neoplatilo s ním počítať. Môj jediný ako tak záväzný termín je koniec budúceho roka. To by som sa mal prihlásiť na úrad práce, aby som mal nárok na podporu v nezamestnanosti. Pochybujem, že by sa niekto hneval ak to nestihnem…
A poviem vám, kľudne by som tam pri tom prvom pive sedel aj pár dní.

dsc03485Prešlo pár hodín a stále som v čakárni na stanici, akurát som tu ostal sám, úplne. Dvere sú pozamykané a vyzerá, že všetci šli domov – čo sa ani o pol deviatej večer nedivím. Snáď ma tu nezabudnú keď pride autobus.

Cestovanie s batohom na pleciach má svoje čaro, napríklad momenty ako tento, človek je bližšie k domorodcom, stále nútený improvizovať, zháňať ubytovanie, dopravu, byť v neustálom strehu pred zlodejmi a podvodníkmi. Znie to kruto, ale pri verejnej doprave sa musíte správať stádovito a „lovcom“ stačí si na vás počkať. Nemusíte sa zrovna zatúlať do mokrej štvrte, autobus vás vyloží len na stanici a sotva prejdete dva kroky ste obkľúčení taxikármi a agentami z rôznych cestoviek, aby vám vysvetlili že sami v tomto meste nemáte šancu, ale našťastie ste narazili na jedinú poctivú dušu, čo vám za drobný poplatok zachráni život. Ja by som normálne a neslušne bez slova odkráčal, ale to nie je také ľahké, keďže ešte potrebujete batožinu a predsa len by sa zišlo niekoho spýtať na cestu. Dnes som mal šťastie a cestu k ďalšiemu dopravcovi mi jeden milý pán vysvetlil ešte v autobuse. Aj tak sa pár náhodných okoloidúcich na stanici ponúklo, že ma tam za dva až päť dolárov hodia, nečudo bolo to asi 200 metrov. Kým som neukázal lístok na autobus tvrdili, že cez hranice sa dá prejsť len z nejakého mesta čo je 25 až 40 km od Tumbes… a aj potom čo sa vzdialite z epicentra, medzi normálnych ľudí, veľký batoh na pleciach je ako volanie o pomoc, všetci taxikári trúbia a pribrzďujú, na splynutie s davom môžte zabudnúť.
Ale Peru je ešte znesiteľné, celkom si to tu užívam a aspoň netrénujem pár viet po španielsky.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

One thought to “6-12-2016 Tumbes”

  1. Peto super! Teraz to az vsetko citam. Vidim ze je vsetko po starom ako ked som v JA bola ja pred 7 rokmi 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *