5-12-2016 Konečne v Lime

dsc03468Začnem zaujímavosťou, vo Veľkej Britanii sa v čase okolo druhej svetovej vojny (hlavne po) budovali v podkroviach zásobníky na vodu. Nie všetky boli hermeticky uzavreté, dostávali sa do nich baktérie a prach, topili sa v nich myši a tak sa voda vo všeobecnosti nepovažovala za pitnú. Bola napojená na bojlery, používala sa na umývanie a podobne, a aby sa ani omylom nezačala miešať s čerstvou pitnou vodou, umývadlá mávali dva kohútiky.

Dáva to perfektný zmysel, dôvod prečo majú v anglicku dva kohútiky v umývadlách dodnes sa hľadá ťažšie. Je to asi symbolom tradičnej ostrovnej nepraktickosti, rovnako ako poschodové autobusy a používanie šiestich rôznych hmotnostnych jednotiek. Zásobníky vody na strechách sú však bežnou realitou v mnohých krajinách aj v 21. storočí. Štáty ako Čina, India alebo Irán trpia nedostatkom vody už roky a nádrž na streche je aspoň malá istota v čase, keď voda jednoducho netečie. Dôvodov prečo je vody málo môže byť mnoho, od skutočného nedostatku, cez znečistenie po zlyhanie zastaraného potrubia. Jedno je však vždy rovnaké, trpia len chudobní ľudia. (Preto nespomínam Californiu, keď prestanú polievať trávniky, umývať autá a splachovať 300 litrami zistia, že majú vody habadej) Jednu takú nádrž má na streche aj môj hostel v Lime. S dvomi kohútikmi v umývadlách sa tu ale niekto nepára. Máte na výber studenú a nepitnú alebo pivo v bare. Sprcha má prietokový ohrievač ktorý vám asi pôjdem odfotiť, európskymi normami by asi neprešiel. dsc03463Hostelík Pay Purix je blízko letiska, včera som sem prišiel peši za asi pol hodinku. Medzi letiskom a hostelom je priemyselná zóna s parkoviskami pre kamióny, a stretnete tam rôznych remeselníkov a remeselníčky, ale nemal som ani na moment pocit, že je to tu nebezpečné. Veľmi milo ma prekvapili raňajky, mnohé 4-hviezdičkové hotely by sa mohli priučiť. Bolo to samé ovocie, jeden tanier so syrom, trocha masla a rôzne typy buchiet. Kuchárka ochotná uvariť čo si poviete, čaj, káva a ovocné džúsy, mlieko také plnotučné, že to možno bola smotana! Možno som len taký nadšený, lebo presne na to som mal chuť. Kto potrebuje mäso asi by sa sťažoval.
Na autobusovú stanicu Plaza Norte som šiel zasa peši, mal som hromadu času a aspoň som si pozrel kus mesta. Som prekvapený ako rýchlo som si zvykol behať s dvomi batohmi, dnes som ich ťahal aspon dve hodiny. Ak som včera či predvčerom (ťažko sa počítajú dni pri časovom posune a po par prebdených nociach) písal, že všetky veľké mestá sú rovnaké tak sa musim opraviť: Lima nie je. Lima ani nie je veľké mesto, skôr veľmi veľmi veľká dedina. Alebo veľmi veľké stredne veľké mesto. Nenašiel som nič ako komerčné centrum, ani historické centrum, žiadny dopravný uzol, len dvoj až trojposchodové na oko nedostavané domy a medzi nimi široké ulice. Ak si dobre spomínam žije tu asi päť miliónov ľudí, domy sú postavené úplne všade, na rovinách, vo svahoch, na útesoch, jeden na druhom a podľa mňa ich pár bude aj v mori. Môžem na rovinu povedať že to vyzerá strašne, je tu špina a chaos a hrozne sa mi tu páči! Je to také Turecko na druhú, alebo Čína na tretiu. Ale nemusíte si lámať hlavu, kde prejsť cez cestu a kto má prednosť, na uliciach je každých 50 metrov stánok s jedlom alebo pitím (alebo sliepkami, či elektronikov čo si zmyslíte). Obzerajúc miestne dopravné prostriedky som trochu ľutoval, že som bral výber auta tak vážne. Zdá sa, že by sa tu dalo jazdiť aj na tuk-tuku a nikomu by nechýbali papiere ani SPZ-tky. Asi by som zmenil názor v Patagonii, keď sa minie asfalt a nasneží, ale tu by to šlo.
Je to tu celkom lacné, jedlo aj doprava. Hostel v ktorom som prespal stál asi sedem euro, ale videl som dosť pútačov s ubytkom za cca štyri, tie asi nebudú brať rezervácie na internete. Zatiaľ som si nakúpil jedlo v supermarkete, s dvomi batohmi sa mi nechcelo behať po tých malinkých obchodíkoch medzi autoservismi. Skoro som zabudol spomenúť, že sa tu všetci živia opravovaním áut. Tích pár nešťastníkov, čo nevedia opravovať varí a predáva zmrzlinu. Som si istý, že podľa tej jednej ulice môžem súdiť celé Peru. dsc03476Som predsa turista a také niečo sa očakáva.

Autobusová stanica bola pri nákupnom centre a tam to vyzeralo veľmi pekne, stále si to zachovalo taký juhoamerický nadych, ale bolo tam čisto a vyzeralo to nadmieru organizovane. Teraz už sedím v autobuse, púšťajú nám strašné filmy a asi dostaneme aj najesť. Tak ma akurát prerušilo jedlo, žiadna vegetariánska voľba. Cesta celkom odsýpa, už len osemnásť – devätnásť hodín a sme v Tumbes.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!