31-3-2017 Všichni jsou už v Mexiku

Buenos días já taky jdu… Veru tak, až na to že by som sa skôr rozlúčil slovami Hasta luego, alebo Nos vemos. Posledné dva dni na Floride som strávil v národnom parku Everglades a slovami z plagátu: je len jeden Everglades. Jedno z najzaujímavejších miest čo som navštívil. A majú tam aj pár jadrových hlavíc.
Florida je plochá ako pekáč, podklad tvorí bývalé a prechodné morské dno z porózneho vápenca. Celkom dobré vysvetlenie prečo nemajú pivnice. S nadmorskou výškou okolo metra si asi už pomaly viete park predstaviť. Park Everglades nie je močiar ako som si doteraz myslel, je to skôr stosedemdesiat kilometrov široká, plytká a pomaly tečúca rieka. V zime je obdobie sucha a voda ostáva len na niektorých miestach, v lete je všetko zaliate asi pol metrom vody, nie však smradľavej močiarnej, ale čistej tečúcej. Čo ma na tomto mieste fascinume je jeho rozmanitosť. Napriek minimálnym rozdielom vo výške prechádzate v parku roznymi ekosystémami, keďže výška 30 cm môže znamenať rozdirl medzi 4 a 10 mesiacmi vlahy. Ďalší výrazný faktor je postupný prechod od sladkej vody k slanej a ako som sa dozvedel, Florida leží na rozhraní trópov a subtrópov a nájdete tam teda všetky druhy oboch podnebí. Park je len pozostatkom jedinečného ekosystému s pred dvesto rokov, väčšina vody bola odklonená do miest, pôda bola vysušovaná pre farmy a zver lovená na kabelky, mäso a pierka do klobúkov. Ale aj ten zlomok toho čo prežilo je výnimočný.
Na tejto ceste ľutujem, že nie som fanúšik do vtáctva, všade kde sa pohnem je ich hromada a aj bez toho, aby som sa snažil, som musel vidieť aspoň 300-400 druhov, od tučniakov po kolibríka. Everglades rozhodne vedie, marec je koniec obdobia sucha a mladé vtáky sa tlačia pri zbytkoch vody, preplnených rybami a aligátormi. Nemusíte chodiť ďaleko po krásne fotky. Ak nemáte vybitý foťák a nabíjačku na inom kontinente. Druhá výhoda návštevy v období sucha je menej hmyzu, ale stále dosť na to, aby som zrušil poslednú prechádzku. S repelentom som to ako tak prežil. V lete odporúčam celotelovú sieť a poliať sa benzínom. Tradičný repelent dlho nevydržal, už teraz je tu horúco a človek sa potí ako prasa v kufry. Údajne je to v lete horšie, no neviem si to predstaviť.
V mape parku som našiel aj niečo s názvom Nike missile site, bolo to označené ako atrakcia tak prečo sa tam neskočiť mrknúť? Kto by ste mali pochybnosti o mojej zručnosti a dobrosrdečnosti, vedzte, že som mal ruky na jadrovej hlavici a dobre to dopadlo. Tentokrát…
V 60-tych a 70-tych rokoch, potom čo sovieti umiestnili pár rakiet na Kubu, nastala v usa (opäť) všeobecná panika a po obvode všetkých štátov NATO rozmiestnili stovky obranných rakiet s krátkym doletom. Pomerne malých, s asi 3x väčšou silou ako bomba čo zhodili na Hirošimu. Plán bol odrovnať celú letku bombardérov komunistického agresora naraz… Nežil som v tej dobe, ale naozaj takému zmýšľaniu nerozumiem – prečo by ste si v rámci obrany nad hlavou odpálili atómovú bombu? No, asi vedeli aká je to blbosť a nikdy to nespravili, šlo (snáď) len o veľmi dráhu demonštráciu moci, aj to predpokladám skôr doma ako v zahraničí.
Aby ste mali pokojný spánok, aj keď sprievodca vravel že ide o skutočnú bombu, myslím, že bola deaktivovaná. Program bol v 79. nahradený nejakým novým šialenstvom, o tom sú detaily ešte stále tajné. Čo znamená, že protiraketová obrana usa bude mať pomaly štyridsať rokov… chvála bohu, stále nepoužitá. (Pri všetkých tých absurdnostiach ťažko uveriť, že naozaj hovorím o najmocnejšom národe sveta.)
Zajtra sa chystám na druhú stranu veľkého Trumpovho múru. Celkom sa teším, dal by som si deň s tequilou na pláži.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *