30-07-2011

Asi vás to prekvapí, no zázrak sa nestal. Prehľadali sme všetko a teraz máme aspoň istotu, že niekto sa teší z mojej kapsy, v ktorej nemá dokopy nič užitočné, len moje doklady. Buď to zahodí, alebo si nájde čas a zanesie to na políciu. Z toho čo som včera videl, usudzujem, že to najskôr spáli a popol zahrabe na odľahlom mieste, na dne rieky alebo ho vystrelí do kozmu, aby predišiel opletačkám s políciou. Na to, že je to banda pupkatých blbcov, majú celkom rešpekt.


Neostáva mi nič než prehliadnuť krutý fakt toho, že som naozaj debil a užiť si posledných pár dní výletu. Čo budem robiť zvyšok leta ešte neviem, ale dnes sa asi prvý krát na ceste opijem.


A viete čo? Zázraky sa občas dejú! Kapsa sa našla, nevieme kde sa objavila ani kam včera zmizla, no z ničoho nič Lašškymu zazvonil telefón a oznámili mu, že nás čaká na autobusovej stanici. A je mi to momentálne jedno, hlavne že mám pas a nemusíme cestu predčasne ukončiť.

Musím predovšetkým pochváliť Lašškyho, pretože to vybavoval prakticky sám a ozaj horlivo. Sám by som nevybavil vôbec nič a zrejme ani tú nešťastnú cestu domov.


Poznámka z roku 2019: Tu Lašškymu ani z ďaleka nepripusujem dostatočný kredit za záchranu môjho pasu, celého leta a možno aj zrdavia. V tomto momente sme boli hlboko v pevninskej Číne, kde by som bez jeho čínštiny najskôr umrel hladom. Vlastne tým, že mi ukradli aj peniaze a kartu, by som zrejme umrel hladom či podchaldením aj keby som po čínsky vedel viac než kúpiť si pivo respektíve pálenku. Ďalšia vec čo som nejak opomenul opísať je Lašškyho dokonale asertívne správanie. Tento za normálnych okolností extrémne tichý a skromný chlapec sa bez rešpektu dohadoval s inak obávanou cudzineckou políciou ako ostrieľaný právnik či syn milionára. Nebyť jeho, tak mi policajti dajú nejaký čínskymi znakmi popísaný kus papiera na podpis a naložia ma na prvý vlak do Šanghaja na naše veľvyslanectvo. Takže Laššky: Veľká vďaka!!!


Niekedy sa človeku stáva, že niečo veľmi-veľmi chce a potom keď sa to splní tak má výčitky svedomia. Snažím sa to aspoň nejako vyrovnať tým, že z toho vyvodím poučenie. Tie veci čo v kapse ostali určite rozdelím na viac miest a niečo zverím aj Lašškymu.

Pocitov nami dnes prebehlo mnoho a všetky ich nezaznamenám. aspoň som si usporiadal priority a musel som sa zamyslieť na tým, čo by bolo, keby som bol doma. Priznám, že plán-B čo som dnes doobeda zosmolil, bol neísť domov, ale motať sa druhý letný mesiac stopom po Európe – tam doklady až tak nepotrebujete.

Som veľmi rád, že ostávame v pôvodom kurze.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

One thought to “30-07-2011”

  1. Myslim, ze pas by sa nasiel aj bezo mna, a nejako by si to prezil. Ale ilustracia je presne ako si to pamatam, len neviem ci tanky neboli dva.
    Este si nespomenul, ze zmizli veci co mali hodnotu pre teba, ale inak velku cenu nemali (starsi mobil a fotak), ale v kapse s pasom ostali dolare, co si mal medzi roznymi vstupenkami a listkami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *