3-12-2016 Cez kanál a oceán

dsc03461Pôvodne som chcel napísať samostatný článok o Madride a druhý o ceste, ale bol som taký zaneprázdnený čakaním, že som nestihol. Aj tak to bude nuda, aspoň toho bude menej. Alebo viac, za 12 hodín v lietadle sa toho stihne napísať dosť.
Let do Madridu asi hodinku meškal a medzitým stihli zavrieť metro. Trochu som situáciu študoval a mohol som sa buď vykašľať na rezerváciu v hostely, prečkať do rána na letisku, odložiť batožinu v úschovni a na výlet do mesta sa alebo vykašľať alebo ísť z letiska. Alebo si zobrať taxík, čo stálo 30 eur, teda dva krát viac ako hostel. A teraz už ani neviem, prečo som si zobral ten taxík, asi som zpohodlnel. Neskôr ma napadlo, že za tie prachy som si mohol rovno na jeden deň požičať auto, čím by som odbavil cestu aj ubytko a pravdepodobne za menej. Rozhodne to odporúčam niekomu, čo by ma chcel krok po kroku nasledovať. Druhé poučenie je: nízkorozpočtové aerolinky naozaj majú svoje muchy, okrem tých očividných, napríklad aj príchod na vyľudnené letisko.
Včerajší deň som strávil prechádzajúc sa po Madride, neviem čo zaujímavé o ňom napísať. Asi by som sa mal priznať, že mi všetky väčšie mestá pripadajú rovnako a nemám ich rád. Pripadám si v nich ako v pasci, niekto by mesto nazval rušné či plné života, niekomu by vadilo, že sa všetci niekam ponáhľajú a mne sa zdá ako by všetci boli na úteku. Pred sebou navzájom. Ak chcete mať v meste chvíľu pokoj musíte sa zavrieť niekde do svojho predraženého bytika a zatiahnuť závesy. A viem, že aj na to sa dá zvyknúť, žil som v meste slušnú časť života, ale ja si predsa len radšej vezmem psa a idem sa poprechádzať na lúku za domom. A keď sa vykadí, nechám to tam, na vidieku ľuďom také veci nevadia.

dsc03448Madrid v tomto nie je žiadna výnimka, má svoje historické centrum s úzkymi uličkami a majestátne paláce a katedrály, aj keď nič výnimočné, a k večeru som našiel aj velmi pekný a veľmi veľký park, kde by som si vedel predstaviť skutočný relax. V hostely si pochvaľovali aj nočný život, ale o tom ja nič neviem. Na stupnici od mínus desať do desať by som mu dal otáznik, je to naozaj vec vkusu a ak sa vám páčia mestá ako Vieden či Londýn, tak by sa vám páčilo aj tu. Priložím pár fotiek, aby ste z toho niečo mali aj vy. V ktorom ročnom období ho navštíviť vám však neporadím, v lete je rozhodne krajšie počasie (možno až príliš), ale musí tam byť tak milión turistov a turisti všetko pokazia. Teda ani nie tak turisti, ako druhá vlna za nimi: stánkari, pouličný „umelci“, zlodeji a somráci. Tých je však v Madride dosť aj v zime.
Podvečer som sa presunul na letisko a od vtedy už len vyčkávam. Tri hodiny v Madride, dve a pol v lietadle do Londýna, dve na letisku Heathrow, potom zase jeden a pol hodiny v autobuse. Na letisku Gatwick som začal stupňovať tempo a čakal som desať hodín a teraz už sedím šiestu hodinu v lietadle, ďalších šesť a pol mám pred sebou. Lietadlo je až podozrivo prázdne, čo je dobre, lebo sa nemusíme tlačiť, dokonca majú v ponuke vegetariánske jedlo. Inak filmov je v ponuke málo a displej má asi desať centimetrov, ale nič nie je dokonalé.

dsc03462V Lime som sa rozhodol nájsť hostel peši, malo by to byť 15 minút z letiska, tak snáď to bude dobrou štvrťou a ešte za svetla. S dvomi batohmi je človek, celkom nápadný… a potom už len asi 30 hodín v autobusoch a začneme dávať dokopy cestovateľský tím. O tom, ale už niekedy nabudúce.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!