3-1-2017 Asi milión fotiek

Dnes som asi spravil viac fotiek ako za posledné dva týždne, ale to sa stáva, keď opustíte nudné veľkomestá a vyrazíte do prírody. Po Rozariu som sa zastavil v Cordobe, nakúpil som a dnes od rána len fotím.

Cordoba mi počas môjho krátkeho pobytu učarovala viac ako Rozario, hlavne cenami. Stále sú vzhľadom na kvalitu výrobkov trochu mimo, ale so zaťatými zubami som zohnal aj batoh (vak s uškami), aj nabíjačku na foťák a dokonca aj plavky. Podvečer po nákupoch som sa dohodol na stretnutí s chalanom z hostela v Rozariu, ak by som ho ešte niekedy spomínal tak je to Mike z Nového Zélandu, a ten vravel, že Cordoba má aj iné atrakcie ako múzeá, parky, zaujímavú architektúru, ale to nie je nič pre mňa. Aj tak sú to pre moje amatérske oko len kópie európskych štýlov, a tie ma už nudia. Ak by som musel, tak navštívim národné múzeum, poučiť sa o miestnej histórii môže byť na osoh.
No niečo ešte dôležitejšie som preskočil: Nový rok som privítal prácou! Väčšina z vás asi tiež, ale pre mňa to znamená oveľa viac. Pretože som konvertoval svojho tátoša na auto pre dvoch s posteľou vzadu! Už to tak bolo, len amíci kvôli mne posteľ rozmontovali. Najprv som ju chcel celkom vyhodiť, no potom ma napadlo, že to môžem urobiť hocikedy a aspoň vyskúšam či sa mi to páči alebo nie. Momentálne je šanca, že splaším spolujazdca minimálna a že by hneď dvoch? To by som tú posteľ kľudne rozobral.
To bolo včera, dnes som sa zobudil medzi vilkami na brehu nádrže San Roque. Také miesto na úpätí hôr, kde si chodia boháči z Cordoby na víkend vyhodiť z kopítka. Zobudil ma východ slnka a z auta ma dostalo žblnkanie vĺn. Krásny začiatok skvelého dňa. Mám v mape pár značiek s peknými miestami a odporúčanými trasami pre turistov, tak som sa pokúsil niektoré z nich realizovať. Národné parky fungujú v každom štáte ináč, u nás môžu turisti zadarmo behať kade sa im zachce a pár dobrovoľníkov (Boh im žehnaj) sa stará o chodníky a ich značenie, v Číne sa v parkoch platí mastné vstupné, zato aj na najvyššiu horu môžete vybehnúť po schodoch a v USA je poplatok viac menej symbolický a všade sa dostanete aj autom. Symbolická je však aj ochrana, za príplatok si môžete zastreliť bizóna, grizliho či pumu. V Argentíne by som sa na značenie nespoliehal, asi tu celkom dobre zarábajú na sprevádzaní a nebudú si predsa sami kaziť biznis. Ale ešte neviem. Dnes som v Los Terrones platil za vstup a sprievodca bol akože v cene. Rovnako ako topánky, lebo v sandáloch ma nechceli pustiť.
Zaujímavá bola už aj cesta do parku, navigácia ma neustále posiela na okresné a štátne cesty, ktoré sú za prvé nudné a za druhé spoplatnené a tak som hľadal skratky. A z ničoho nič som sa ocitol na Škótskej Vysočine! Musíte si prelistovať fotky, opisovať to nejdem, jediné čo chýbalo boli mraky, hmla a dážď. A ovce. Kamenné múriky už pripravené mali. Po pár kilometroch som mal po ľavej strane Nízke Tatry a ešte o niečo ďalej Arizónske kaňony. Samotné Los Terrones mi pripomínajú Adržpašské Vrchy, akurát tvorené z morských usadenín, ale tam som ešte nebol tak možno preháňam.
Šiel som len ja a jedna Argentínska rodinka, tato alebo otčim alebo strýko alebo známy (používal iný dialekt a deti ho volali krstným menom) vedel aj trochu po anglicky tak mi občas prekladal. Sprievodca bol fajn, aj som mu niečo rozumel, hornina má niečo cez 300 miliónov rokov, žije tam veľa vtáctva, nejaké hady a každý kameň tam má meno. A myslím, že sa sťažoval na vládu, lebo zavreli pár podobných miest. Na vládu tu šomre skoro každý a myslím, že sa k tomu dostanem neskôr, keď si overím fakty. Vyzerá to, že s demokraciou to ide z kopca aj tu. Každopádne sa mi zdá, že na tak veľký a krásny park je jeden sprístupnený chodník trochu málo, hlavne za osem dolárov.

Po návrate z exkurzie, trvalo to sotva dve hodiny aj s prestávkami a výkladom, som už nemal v pláne nič len nájsť miesto na prenocovanie. Vedľajšie cestičky sa mi zapáčili nielen svojími výhľadmi, ale aj kvalitou. Chlapík v parku spomínal, že sa práve v Terrones začínala jedna z etáp Ralley Dakar. Hi hi, kto už so mnou niekedy cestoval, vie ako si užívam pekné štrkové cesty a kúdoly prachu za chrbtom… Aj v americkom aute je to sranda, i keď v zákrutách sa miesto driftu nakláňa a je nedotáčavé, čo je pri pohone 4×4 celkom čudné. Pre európana.
Potiahol som teda ešte pár kilometrov a zdabal, že je neznesiteľné teplo. Horúco bolo celý deň, pri túre sme však išli dosť dlho v kaňone popri potoku a ako som písal, tu teplota stúpa až do večera. Z ničoho nič mi teplomer v aute ukazoval 100 stupňov, stúplo to na 102 za jazdy a 112 keď som zastavil. Bolo sotva päť hodín, sknko stále pražilo a tak sa plán rýchlo zmenil na vyhľadanie vody a otestovanie plaviek.
Bol som nadšený keď som našiel brod s čistou vodou a pár miestnymi vo vode. Bol som sklamaný, keď som sa hodil do vody a zistil, že má hádam tridsať stupňov. Aj tak som tam strávil asi tri hodiny, voda bola plytká tak som si v piesku na dne vyhĺbil malý hrobček a ležal v ňom kým sa mi nezačali robiť vrásky na prstoch. Potom som si spravil večeru a vrátil sa ešte do vody. Chcel som tam zostať aj na noc, teplá voda by bola ideálna na umývanie a prianie, no aj k večeru tam bolo veľa miestnych, tak som sa presunul.
A to ešte nebolo pre dnešok všetko. Našiel som krásne pokojné miesto pri priehrade Cruz del Eje, je tu miesto na zaparkovanie auta ďaleko od cesty, výhľad na vodu a dedinku na druhej strane a voľne tu pobehujú kone a kravy. Čo je zlé znamenie, lebo môžu niekomu patriť a nemusí sa mu páčiť, že som tu. Je z tadeto aj krásny výhľad na búrku. Nikdy v živote som nevidel toľko bleskov, blíska sa doslova konštantne a trvá to už celé hodiny. A blíži sa to.
V noci ma budú budiť tri veci: obavy, že ma tu nájdu, búrkou poplašné kone a možnosť, že ak poprší nevyhrabem sa autom z bahna.
Zatiaľ si však užívam výhľad, volne cválajúce kone s bleskami a hromobitim na pozadí. To nemáte každý deň.

PS: Tieto kone majú niečo spoločné s Napim, tiež si myslia, že som zaparkoval na najkrajšom kuse trávy v okruhu dvoch kilometrov, lebo sa všetky pasú okolo auta…

 

 

 

 

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

2 thoughts to “3-1-2017 Asi milión fotiek”

  1. Keby si parkoval len na najkrajsom kuse travy tak to nevadi, ale este aj v USA si vzdy nasiel najmakksi strk v RV parkoch a dal tam auto a my sme spali na najostrejsich kamenoch v 85° svahu.

  2. V 85 stupnoch by sa neudrzal ani strk 😛 Ale viem co myslis, mam ten dar, ze potom co niekde zaparkujem, zacne to miesto vyzerat lakavo…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *