29-06-2011

Deň prvý. Tak sa nám to nakoniec podarilo! Teda mne, nahovoril som Duniho na trochu šialený plán ísť do Číny vlakom. Transsibírska magistrála! Mňa to lákalo už dlho a myslím, že Miloša tiež, ale ani jeden z nás nie je zrovna veľký cestovateľ, tak isté obavy tu určite sú. Uvidíme, plán máme takmer dokonalý.

Najprv do Moskvy a z tade vláčikom k najväčšej zásobe sladkej vody na svete – ku Bajkalu. Ľadovce nepočítam. Po piatich dňoch v otvorenom kupé, tzv. Platzkart, vyskočíme v mestečku Irkutsk, trochu sa poobzeráme a davaj ho k Čínskym hraniciam. Ďalej už ten plán opisovať radšej nejdem, lebo zas taký dokonalý nie je. Duni sa vracia 26. Júla zo Šanghaja a ja 3. Septembra z Bangkoku, to vám zatiaľ musí stačiť.

Práve sme vo viedni a čakáme na čekin do Moskvy. Máme dokopy 40 prstov, 4 oči, 61 zubov a 167kg. Ja mám pochopiteľne všetkého viac.


Je večer. Tu v Moskve už asi 11, ale je ešte svetlo a nijako sa mi nechce spať. Miloš práve zistil, že dokáže do miestnej zástrčky napchať nabíjačku a nadšene míňa paličky na baterke a kredit na telefóne. Ani sa mu nedivím, nechal doma niekoho kto mu moc chýba a chce si to vynahradiť. Dnes mám vlastne (na Slovensku) meniny a kúpili sme v duty-free vodku, ale v hostely je toľko družných ľudí, že máme obavy ju vytiahnuť. Aj tak je tu asi 30 stupňov a obsah kyslíka vo vzduchu pod 15%, nemám chuť na nič. A vôbec mi neprekáža, že netečie teplá voda…

Mimochodom, už sme sa stihli stratiť! Metro tak trochu nestálo na jednej kľúčovej zastávke, tak sme sa odviezli niekam, dade a asi hodinu, možno viac v takých situáciách keď sa človek zabáva beží čas trochu inak, sme hľadali cestu späť. S trochou šťastia sme to našli a aspoň vieme, že s angličtinou na tom Rusi moc slávne nie sú. A že my sme na tom podobne s ruštinou.

Teraz už máme mapu a dokonca sme boli kuknúť do mesta – videli sme Kremeľ, no len z diaľky. Je to všetko dosť na kope, stihli by sme ta aj zájsť, no nechali sme si to na zajtra. Podvečer sa už zle fotí, k tomu sme sa nechceli vracať v šere, jeden Slovák v Moskve nikdy nevie.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *