28-12-2016 O aute a iných mojich starostiach

20161228_120208Dnes dievčatá naskočili na autobus do Cordoby a započali tak svoju dlhú cestu na sever do Kolumbie. Ja som zatiaľ ostal tu v Rozariu, Koreň, kamarát z Brezna, je tu na návšteve u svojej priateľky a roznodol som sa ich trochu pootravovať.
Ale pekne po poriadku, Rozario je pomerne veľké mesto asi 300km na západ od Buenos, leží na brehu už niekoľko krát spomínanej rieky Parana, ktorá ako sa zdá je všade, a býval to dôležitý prístav. Dnes nábrežie slúži skôr ako oddychová zóna, sklady a prekladiská sú prerobené na diskokluby a reštaurácie. Romi, Koreňova priateľka, sa sťažovala, že nábrežie je stále menej prístupné pospolitému ľudu a uzatvára sa pre smotánku a bohatých turistov. Má pravdu, ale z rozprávania bolo aj zrejmé, že niektoré časti nábrežia si touto premenou polepšili.
Zistili sme aj prečo je Argentína taká drahá, inflácia za posledný rok, rok a pol vraj pri niektorých veciach dosiahla aj 600%. Moje slabé chápanie ekonomiky si to tlmočilo tak, že ceny sú fajn, akurát kurz za ktorý my, turisti, kupujeme pesos nezodpovedá realite. Odporúčania doniesť si doláre v hotovosti a snažiť sa ich zameniť na čiernom trhu zrazu dávajú zmysel, ale aj tak by som sa bál. Romi s Koreňom tiež spomínali, že zvesti o kriminalite v Argentíne vôbec nie sú prehnané, hlavne čo sa týka drobných pouličných zlodejov. Niečo hlavne pre Peťu a Lenku, ktoré stále zaryto veria, že im sa nič také nemôže stať, lebo sú na prvý pohľad chudobné.
20161227_175349Včera sme boli aj trochu nakupovať, ja som skoro nič nekúpil, osem dolárov za tričko zo sekáčka je veľa aj na takého boháča ako som ja. Lenka si kúpila myslím gate a batoh, už nebudú cestovať autom tak nejaký potrebovala. Môj plán na najbližšie dni je hmlistý, vyžobrať jedno dve tričká a možno aj gate, skúsiť sa zbaviť pár krámov z auta lebo aj sám sa doň sotva pomestím, napríklad štyri stoličky naozaj nepotrebujem a aspoň preskúmať možnosť konverzie auta na plyn. Škoda, že 4runner je v Argentíne také ojedinelé auto, seriózne by som uvažoval, že ho tu predám. Žiaľ ani po vyše 10 tisíc kilometroch si nezískalo moje srdiečko, nie je na ňom v podstate nič zlé, funguje, vozí ma, zvláda aj zlý terén a čo sa týka papierov je to rovnaké ako s hocijakým iným autom. No stále nie som zmierený s tým koľko som zaň zaplatil, koľko žerie a že si bude veľmi skoro vyžadovať ďalší servis. Nové gumy, oprava transferboxu, výmena oleja a pri tom koľko má nabehané čakám či sa nerosype niečo ešte oveľa drahšie.
20161227_180122Prečo som vôbec také auto kupoval? Neviem, tak to vyšlo, potreboval som niečo čo sa dá vybaviť rýchlo, cena celkom korelovala s inými ponukami a v čase keď som platil zálohu ešte všetko fungovalo. A nevedel som, že oprava bude taká komplikovaná, naozaj to vyzeralo, že auto je tu bežné a opraví ho hocikto. Ak by to šlo, hneď by som presedlal do niečoho menšieho, nepohodlnejšieho a hlavne lacnejšieho. Okienko vám môžu rozbiť aj na Dacii za tri stovky, ale menej to mrzí. A keď sa pokazí, nechám to spraviť hocikomu, keď máte auto ako je toto, nechcete aby ho rozoberal miestny Gyro vynálezca.
Nateraz sa však musím zmieriť s tým, že aj tak nemám na predaj potrebné papiere a auto skôr ako v Chile nepredám ani neopravím. Do nového roka ostávam v Rozariu a potom sa priblížim k Andám. Tam snáď konečne prestanem uvažovať prakticky a oddám sa rozjímaniu a pokoju hôr.

PS: Vzhľadom na slabú návštevnosť blogu som sa rozhodol pre pár zmien. S Mirom („správca“ stránky) sme spojazdnili galérie a tak pribudlo veľa fotiek v plnom rozlíšení (aj ku starším článkom, môžte kuk). Zatiaľ sú fotky bez popisu k novším článkom skúsim niečo pridať. Písanie a vešanie fotiek zaberá veľa času, čo sa odráža na kvalite, takže už nebudem písať každý deň niečo, ale skôr menej, viac premyslených článkov, pokrývajúcich dlhšie obdobia, vždy s nejakou ucelenou témou. A hlavne: prestanem moralizovať, od človeka čo ani nepracuje a vozí sa hore dole po svete v nenažranom americkom SUV sa to ani nehodí. No možno trochu budem, ale menej. A začnem viac preháňať, aby to bolo zaujímavejšie… budem rád ak mi napíšete dáky komentár!

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

2 thoughts to “28-12-2016 O aute a iných mojich starostiach”

  1. Luky super citanicko tu mas!! Vzdy ked uspavam deti tak cumim do telefonu a citam. A vdaka tebe si aj zaspominam na juznu ameriku. Neviem sa dockat ked sa v citani dostanem viac na sever :).Drz sa na svojej dalsej ceste!

  2. Diky! Dufam ze obcas robis pred detmi aj miernu cenzuru, maval som aj slabsie chvilky… a od tohto clanku si na sever este pockate, najblizsie tyzdne pojdem poriadne na juh. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *