28-08-2011 Opäť na dlažbe

Po dlhom čase, odkedy sme opustili Čínu, som si opäť zaspomínal aké je to milé, keď spíte vo vlaku na zemi. Pár rozdielov by som však našiel. Thajská 3. trieda nie je klimatizovaná a problém zvyčujúcej sa teploty riešia vetilátory, čo sa úplne zbytočne krútili na strope, a dokorán pootvárané okná. Hrozitánsky prievan, ale aspoň nebol vo vagóne studený a suchý vzduch.


Na druhej strane, Thajci na rozdiel od Číňanov nehádžu odpadky pod nohy, radšej z okna. No a do tretice, keď sme museli v Číne stáť 30 hodín, domáci sa predbiehali v tom ako nám umožniť si aspoň občas posedieť a radi sa s nami v sedení stredali. Thajec si radšej na vedľajšiu voľnú sedačku vyloží nohy, na ľudí ležiacich po zemi nedbá. Jeden milý mladík sa dokonca viac krát pokúšal vyložiť si nohy na mňa.

Ale za tú cenu sa nemôžem sťažovať, fakt smiešne lacné. Ceny lístkov tu absolútne nezávisia od vzdialenosti alebo času cestovania, nezistili sme od čoho vlastne závisia. Hlavne, že sme už v Bangkoku.

Opäť v hostely ktorý som sa už dávnejšie neodvažoval opisovať a spokojní ako mesiačiky na hnoji. Napapaní, umytí – komu záleží na tom, že naša izba obsahuje okrem štyroch stien, dverí, svetla a zástrčky len dve postele bez prikrívok?

Baht (thajská mena) minutý na jedlo alebo za tričko je cennejší než, čo ja viem, za okno. A máme tu zadarmo aj internet, sveta žiť!

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *