27-1-2017 El Chaitén, Fitz Roy a iné kľúčové slová

Tento článok som dlho odkladal a mal som na to dobrý dôvod: jeden z najsilnejších momentov mojej cesty sa prekrýval s predajom auta. Miešať takmer až romantické dobrodružstvo s niečím tak prízemným ako sú peniaze a falšovanie dokumentov by bolo neodpustiteľné. Teraz mám čas a tak vám rozpoviem o čarovnom mieste pri dedine El Chaitén…
So stopárom Danielom sme sa k parku plaholčili dva dni, cesta nás viedla nehostinnou púšťou, vietor, piesok a ostré slnečné lúče neľútostne bičovali Hrošíkovo čelné sklo a mi sme sa nudili výhľadom na rovné nič, ktoré nás obklopovalo zo všetkých strán. Až nakoniec, v neskorých ranných hodinách druhého dňa, sa na obzore objavilo jazero, neskôr pahorky a vrchy, až bolo nakoniec možné rozoznať aj štít Fitz Roy! V duchu všetkých patagónskych hrebeňov budil skôr hrôzu než dojatie, ale bol nádherný.
Daniel sa v El Chaitén ubytoval, ja som upratoval auto, večer sme si dali pivo a naplánovali jednodňový trip do parku. Daniel kôli starému zraneniu nemôže ďaleko, tak sme začali pomalšie, s ľahkou trasou k lagúne pod ľadovcom, Lago Torre, a potom sme sa rozdelili. Ja som chcel vidieť všetko. Skratkou okolo plies Madre e Hija som prešiel na trasu k Lago los Tres, výhliadke pod horou Fidz Roy a pokračoval vo výstupe. Slniečko hrialo a chodník stúpal vyššie a vyššie, výhľad za chrbtom mal všetko: hory, ladovce, jazerá, trávnaté pahorky až po placatú púšť na horizonte.
A hore, pod tromi vežami (Los Tres) ma čakal moment, ktorý si budem so sebou nosiť ešte dlho. Obklopila ma dokonalá zhoda všetkých elementov, nemyslím si, že dokážem opísať okamihy ktoré som prežíval. Hory v dokonalom počasí, v správnom ročnom období, slnko v perfektnom uhle a ja v nádhernom delíriu, kombinácii únavy a radosti z dosiahnutého cieľa. Sedel som tam a rozmýšľal či som niekedy bol na krajšom mieste, na nič som neprišiel. Prisámbohu v mojich spomienkach sa hora Fitz Roy vznáša v ružovom opare.
Cestou dole som nemohol myslieť na nič iné než, že chcem viac. Zmenil som plány a pridal si zachádzku k vyhliadke na Piedras Blancas. Belasý ľadovec čo cerí zuby na svet o dolinu ďalej, keď som sa vracal, stále som sa cítil plný energie, nadšenia a stále som chcel viac. V opojení perfektného dňa som pokračoval, nešiel som dole, ale po vlastných stopách som sa vydal späť k Lago Torre, aby som ho videl v poobednom svetle, v jasnom nezaparenom vzduchu. Vrchy nad ním sa však nevolajú hmlisté bezdôvodne a stále boli do pol pása zahalené oblakom.
Kým som sa vrátil k autu do doliny, bolo po ôsmej večer. Počas štrnástich hodín som prešiel asi 46 km a neľutoval som ani krok. Doplnil som kalórie v reštaurácii, vplazil sa do auta a čakal na smrť. Verte mi, umrel by som šťastný. Nebolo to chválabohu vôbec také zlé a okrem ľahkej únavy som sa ráno cítil výborne. Akurát trochu prázdny, neviem či je v Patagónii niečo čo dokáže prekonať zážitok ako bol tento…

Musím sa na záver ospravedlniť, foťák hneď ráno umrel na baterku a galéria obsahuje len málo kvalitné skice zhotovené na telefóne, bolo to krajšie než to vyzerá. Dúfam, že to rozchodím a budem si vedieť užiť aj to ostatné, čo ma ešte čaká. Latka je však príšerne vysoko.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

3 thoughts to “27-1-2017 El Chaitén, Fitz Roy a iné kľúčové slová”

  1. Paráda! Zatím jedny z nejlepších fotek, alespoň za mě – pokud pominu ty zoufaliny pořízené tvým skorotelefonem.

  2. Telefón teda kvalitou fotiek sklamal s tým súhlasím. Na malom displeji sú ok, ale po priblížení je to machuľa.
    Ale o fotky mi nejde, všetko je už aj tak na webe, zážitok si ponesiem domov v hlave.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *