25-07-2011

Sedíme na stanici a čakáme na vlak späť do Šanghaja. Zajtra totižto Duni odlieta domov a to čo sa na prvých stránkach denníka zadala byť blbosť, sa stáva skutočnosťou. Druhá fáza cesty sa napĺňa, pokračovať budeme opäť vo dvojici.

Nič sa nedeje, píšem skôr, lebo sa nudím. Ráno som zistil, že smrdím. Teda moje veci smrdia. Spotené košele nestačí opláchnuť vodou!


Keby som vedel niečo o živote, hneď by som vám to napísal. Predvčerom sa v Číne zrazili dva rýchlostné vlaky, viac ako tridsať obetí. Približne vtedy niekedy v Nórsku nejaký psychopat vystrieľal celý detský tábor. Čínske správy sa o tom nezmienili, ale od rána vidím v telke samé vláčiky. V Európe je to naopak. Každý si fúka svoje rany a opája sa vlastnou sebaľútosťou. Alebo sú správy z ďalekej cudziny len príliž drahé. Zohnať záber čínskeho vlaku je u nás ťažšie ako v Číne a naopak, Číňania asi nevedia dosť o európskom neonacizme na to, aby o ňom filozofovali na všetkých frontoch ako sa to momentálne robí na západe.

A ak mám byť úprimný, mňa nič z toho moc netankuje. Dôvody prečo sa v noci budím pramenia z niečoho celkom iného.

Z nektorých príbehov poučenie nevyplýva.


Aby som trochu nadľahčil tak moja sandálková kríza trvá. A tentoraz to už nie je moja vina, lebo som podnikol aktívne kroky ku kúpe nových. Ale nemajú moje číslo, jedny sa už-už približovali, no nechcem sa zvyšok leta trmácať v malých. Tak radšej chodím s jednou takmer napoli. Zajtra zrejme stratím nadobro podrážku a bude po všetkom.

No a k vystupňovaniu nadľahčovania tém použijem maskota šanghajského hostela. V spoločenskej miestnosti voľne pobehuje zajac. Teda asi skôr králik, nejaký z tých druhov čo sa nechovajú na mäso. Ani neviem čo také zaujímavé by som o ňom napísal, celé dni si tu len tak behal, nechal sa kŕmiť a krtúšiť, hádzal bobok kde sa mu zachcelo a dnes ho zavreli do klietky. Mreže na klietke sú nariedko tak utekal, potom zabalili klietku do kartónu, aby neutekal. Hlodavca kartónom nezastavíte a tak stále uteká, len už asi pochopil, že ho chcú čím viac držať v klietke a že ak bude zdrhať často, budú sa opatrenia stupňovať. Už uteká len keď je hladný a asi keď sa moc nudí.

Je to zvláštny typ slobody a zvláštny typ uväznenia. Z tohto príbehu by poučenie vyplynúť mohlo.


peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *