23-3-2017 Ako som predal Hrocha

Podozrivo20170324_135740 ľahko ak mám hneď v úvode prezradiť zápletku. Jannet a Allan ma čakali už na letisku, keď som si zložil veci, našli sme najbližšie DMV (department of motor vehicles) a šli na výzvedy. Mal som malú nádej, že niečo vybavím, ale chcel som aspoň začať. K pultu som sa dostal päť minút pred záverečnou a za dvadsať minút som bol šťastným majiteľom žiadneho auta. Vybavené, môžem si užívať Miami Beach!
Jan a Allan sú kanadský dôchodcovia, čo potom ako sa všetky ich deti odsťahovali do vzdialených kútov sveta, predali dom a už tretí rok žijú na voľnej nohe. V zime si nájdu lacný mimosezónny podnájom na Floride a na leto sa vracajú do Kanady, občas to preložia trochou cestovania po svete. Jan som spoznal na lodi v Antarktíde a medzi rečou, viac menej zo srandy spomenula , že majú v Miami voľnú izbu a že sa môžem u nich zastaviť. Keď som sa priznal, že už mám kúpené lístky na koniec marca, tiež to znelo ako vtip, ale bolo to tak. A tak som tu.
Celý príbeh o papieroch od auta by bol nudný, šlo to však ohromne ľahko a nebyť faktu, že moje originálne papiere od auta sú ešte stále kdesy na cestách po amerike, nebolo by to ani také drahé. Jediné čo som teda mal bol môj pas, splnomocnenie novej majiteľky a peniaze. Čo úplne stačilo. Teraz už asi môžem povedať, že by som si auto s US značkami kupil aj druhý krát. Všetko šlo viac menej hladko a všetok stres bol spojený hlavne s obavami a snahou pripraviť sa na niečo dopredu. Neviem prečo som sa nedržal toho čo robím na úradoch keď som doma: vrazím do prvých dverí čo nie sú zamknuté a poviem čo potrebujem. Nikdy to samozrejme nie sú tie správne, ale vždy mi tam aspoň kvalifikovane poradia kam mám ísť a čo potrebujem.
Miami je veľké americké mesto (odteraz keď píšem americké myslím USA) a presne tak vyzerá. Mrakodrapy, široké bulváre a policajné sirény. Miami Beach je luxusná, párty štvrť s asi miliónom hotelov a reštaurácií, s krásnymi plážami a kopou mladých, polonahých, vyšportovaných ľudí pobehujúcich po nábreží a je to presne ako vo filmoch. Dokonca, keď som sa rozprával s Jan a Allanom dosť často tu nájdu mŕtve telo v kríkoch, takže úplne ako v telke.
Počasie zatiaľ moc neposlúcha, je pomerne veterno, chladno a občas aj spŕchne, ale vraj je to velmi zriedkavé. Všetko je tu pomerne drahé, aj na severoamerické pomery, takže som sa tu skôr prechádzal a motal po pláži. Napriek čulému nočnému životu som sa do žiadnych disco-dobrodružstiev nepúšťal. Ale úspech s predajom auta ma povzbudil a tak sa nezdekujem hneď domov a momentálny plán je ostať ešte asi týždeň na Floride. Nebudem však už obťažovať mojich dobrotivých hostiteľov, zajtra si vyzdvihnem auto (11$ na deň pri miestnych cenách ubytovania, úplná nesesita) a trochu to tu preskúmam. Sú tu dáke korytnačie nemocnice, chcel by som sa mrknúť na Cape Canaveral, či náhodou nebudú niečo vystreľovať do kozmu a potom národný park a prvý nádych karibiku.
1. apríla letím do Mexika a potom sa uvidí.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

2 thoughts to “23-3-2017 Ako som predal Hrocha”

  1. Pozor na aligatory a krokodily, juzna florida je vraj jedine miesto kde ziju bok po boku. Nie som si isty ci ich odplasi spev, ale mozes skusit spravit vyskum.

  2. Nejakych som uz videl, vyzeraju lenivo a neskodne. Asi este nevedia akych zverstiev su ludia schopni – hovorim o tvojom speve!!!! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *