22-12-2016 Dlhé, krátke a čudesné dni

Niekedydsc03888 vám zamyslenie sa nad tým ako deň začal a skončil a čo všetko sa stalo medzi tým ani nedáva zmysel. Dnes som začínal deň zistením, že mi mravce doslova žerú sandále a končil na policajnej stanici v dedinke Bonplant, pripomínajúcej skrachovaný zábavný park. Popíjajúc pivo s miestnou posádkou.
dsc03877Ráno som sa zobudil mokrý ako myš, teplý a vlhký zvduch džungle dáva nám a našim veciam zabrať. Týždeň nosená košeľa je humus aj v zime, tu vyzerá a asi aj páchne ako by ju niekto vyzliekol z mŕtvoly, pár dní nosil, zomrel v nej a potom som mu ju zobral ja a začal používať ako pyžamo. Cez deň to riešim tak, že ju radšej ani nemám na sebe. Moje životom ťažko skúšané sandále a momentálne jedinú obuv, naozaj cez noc začali rozoberať mravce, zobudil som sa akurát včas, aby som zachránil putká. Sandále tiež nosím menej a menej, učím sa chodiť bosý. Trenky a shortky nosiť musím a presne na to vyzerajú.
Hladinadsc03881 rieky cez noc klesla dosť na to, aby už netiekla ponad most a aj keď stále siahala presne poň miestny rangery sa rozhodli, že je bezpečné ho používať. Žiaľ zistil som, že môj foťák neukladá videá a nemám žiadnu fotku, budete si too musieť predstaviť: vlnky rozbíjajúce sa na priečelí mosta a my na ňom v dvojtonovom aute nad valiacou sa riekou s hĺbkou cca 10 metrov. A potom sme šli za dobrodružstvom do parku.
Vodopádyimg_20161223_185432 Mocona by mali byť najdlhšie na svete, alebo najširšie, masívna rieka sa do úzkej štrbiny v zemi valí na šírke viac ako tri kilometre. My sme však šťastie nemali, množstvo vody v rozvodnenej rieke veľkú časť rokliny úplne zaplavilo. Stále sa však bolo na čo pozerať a o časť zážitku sa postaral a nafukovací motorový čln v ktorom sme brázdili pereje ako mravce na fikovom liste.
Podsc03882 vodopádoch nás čakala už len dlhá cesta do Buenos Aires, ktorú sme si rozložili na dva dni, takto prídeme presne na vianoce. Lenka v mape vyhliadla opustené miestečko na prenocovanie, ale stalo sa nám to čo už viac krát predtým. Sotva sme rozložili stan zastavilo sa pri nás auto. Prvý pán nás len varoval, že to nie je bezpečné a pozval nás k sebe do kepmu, no zdvorilo sme ho odmietli. Nevedeli sme či bude chcieť peniaze a vyzeralo to tam naozaj fajn. V druhom aute však už sedela miestna domobrana, alebo, no, to asi preháňam, dvaja policajti, hasič, jeden neurčitý člen (povedzme predseda miestneho poľovníckeho zväzu) a pánko s výrazom tváre „to sú oni, o tých som vám rozprával, pán veľkomožný“, ale aby som bol realista asi to bol lekár.
Našli nás s vyvalených v plátených stoličkách s otvoreným pivkom a dospeli k záveru, že asi nie sme zlodeji dobytka . Pre našu bezpečnosť a svoje čisté svedomie (to prakticky citujem), nám ponúkli nocľah, ako sa ukázalo na dvore miestnej policajnej stanice. Alebo na šrotovisku za ňou, na prvý pohľad ťažko rozoznať, určite však viem ako vyzerá posedenie pri pivku a to tam mali tiež. Po ostýchavých začiatkoch nás prizvali a škoda, že nevieme lepšie po argentínsky, bola by to naozaj prča. Tu musím podotknúť, že cestovanie s dievčatami má svoje výhody, samému by asi pivo nenúkali.
Neobťažovali sme ich dlho, mali však internet, záchod, sprchu a ráno sme konečne ochutnali aj miestny ekvivalent kávy, ranný povzbudzujúci nápoj Yerva maté. Robí sa z lístkov nejakého pralesného stromu, čo nikde inde nerastie. Chutí to veľmi dobre, no ak to označím za špeciálny bylinkový čaj, nebudem ďaleko od pravdy. Zajtra pokračujeme do Buenos.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *