22-1-2017 Mlád 29 let

“ Mlád dvacet devět let a devět měsíců, dost starý hledět zpět do dětských střevíců, jsa příliš mlád, bych přezíral, co každý z vás má zásluh, jsa hluchý dost, bych předstíral, že spoléhám se na sluch, hovořím k vám. “ K.Kryl Pochyby

Mám rád Kryla a tento úryvok mi chodí po rozume už pár týždňov, niečo na ňom je. A niečo som ním chcel naznačiť väčšine mojich čitateľov, ktorých sa podobne ako mňa týka. Spomienky na detstvo z vás ešte nerobia starcov, tak hlavy hore! Život začína v tridsiatich rokoch…

Chcel by som sa ale posťažovať, pozorujem na sebe zmeny a myslím, že to súvisí s tým ako som nechal väčšinu svojho starého života za sebou. Napríklad som aktívny a plný energie, keď idem na kopec tak skoro bežím, ak sa aj o piatej večer dozviem, že niekde je pekná trasa na dve-tri hodiny, prakticky bez váhania pchám do vrecka foťák, beriem do ruky ďalekohľad a idem. Normálny ja by určite použil výhovorku, že je neskoro sa do niečoho púšťať a že možno zajtra, pričom by som tajne dúfal, že bude pršať, aby som nemusel vymýšľať novú. Ľudia čo aktívne športujú hovoria o istom pocite šťastia keď bežia alebo plávajú alebo inak cvičia, pohyb vraj uvoľňuje endorfíny či čo. A údajne im pohyb začne po pár dňoch chýbať. Ja som im to veril, ale nedúfal je že to niekedy zažijem. Dobrý pocit z dynamického pohybu, to som nemal hádam čo ma vyhnali z armády. A ani tam som sa asi nenabehal toľko čo teraz. Prichytil som sa, že nekráčam, ale hopkám a nebývam unavený, tak trochu ako malé decko, čo všade chodí behom aj keď nemusí. Zadýcham sa to áno a nemyslite si, že je zo mňa dáky rekordman, ale cítim sa naozaj dobre. Cítim sa oveľa odolnejší, voči teplu, chladu, bolesti, povedal by som že možno aj odvážnejší a všeobecne návrat k prírode mi robí dobre. Je z mňa taký trochu divoch, behám bosí, neskrývam sa pred dažďom a keď sa umývam málokedy použijem mydlo (v týchto neskalených horských potokoch mi to nepripadá vhodné). Málokedy sa pozerám do zrkadla a keď náhodou zbadám svoj obraz na zaprášenom skle auta musím sa smiať, strapatý, bradatý v špinavom tričku a v trojštvrťákoch so sandálmi na zablatených nohách. V zime, v daždi, vo vetre s úsmevom na perách.

Aj niečo iné sa so mnou stalo, stále menej sa rozčuľujem a rozmýšľam nad tým čo bolo, čo mohlo byť a bude. Plán na jeden deň dopredu ma úplne uspokojuje, stúpajúce náklady na cestu už vnímam len ako niečoho čo sa deje, ale nenechám si tým pokaziť deň. Veci nefungujú a miesto zbytočného lamentovania ich odložím a skúsim niečo iné. Sám seba som unavil rozmýšľaním o tom, ako by mali veci správne fungovať. Vidno to aj na týchto príspevkoch, prestal som politizovať a moralizovať. Nie pretože som si to zakázal, nič ma nenapadá a keď tak ma to nebaví. Všetko je príliš komplikované a nejednoznačné, a ja som momentálne jednoduchý a úprimný.
Užite si to, ešte máte týždeň, potom čo predám Hrocha sa opäť ocitnem v spároch civilizácie a k tomu budem mať veľa času na písanie. Starý dobrý, lenivý, ušomraný Peťo sa vráti… ja ho nechcem, ale nemôžem ostať v lesoch večne, je to tu drahé.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

2 thoughts to “22-1-2017 Mlád 29 let”

  1. Dufam, ze si pri prechadzkach divocinou aj pospevujes kvoli plaseniu seliem ako som ta ucil. Naozaj sa tie skaly podobali na Yosemite a aj vzdialenost by sedela, ze tam mohli ujst vsetky zvery co som poplasil v USA, tak plas kolko sa da aby sa vratili spat.

  2. Nespievam, jednak nemám tvoj talent a jednak Donald už stavia múr a mohli by sa tak ocitnúť v pasci Karibiku.
    Príroda to snáď vyrieši za nás…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *