22-08-2011 Ľudia v raji

Keby som si predstavil, že okrem mňa na ostrove Pangan nik nie je, bolo by to zrejme najkrajšie miesto aké som kedy navštívil. Lenže ľudia tu pochopiteľne sú.

Koh Pangan sa vznáša na hladine mora asi 40km od thajského pobrežia, v priemere má približne 10km a najvyšší bod je viac než 600 metrov nad morom. Neďaleko, smerom k pobrežiu, leží o niečo väčší a slávnejší ostrov Samui a na severozápade ešte jeden malý, ktorého meno si nepamätám. A niekoľko miniostrovčekov kde-tade po okolí.


Odhadujem to tak, že na ostrove žije sotva tisícka ľudí a všetci sa živia povaľovaním sa v sietiach z ktorých vstávajú, len keď ukazujú turistom chatky alebo im niečo „výhodne“ predávajú. Dokonca sa už ani neunúvajú po nás pokrikovať, to som ofšem veľmi rád. Za cezpoľných pokladám všadeprítomných ťuk-ťukárov, ktorých som doteraz v zápisníku kvôli lepšiemu pochopeniu označoval honosne ako taxikárov. Tí, tak ako všade inde, brázdia krížom-krážom po ostrove a vytrubujú na všetko čo im ešte nesedí na korbe, ponúkajúc tak svoje služby, spešl prajz ofkors.

Nám sa podarilo nájsť relatívne lacnú chatrč s nulovým konfortom, zato ak 10 až 15 metrov od mora, podľa toho či je príliv či odliv. More je čisté, pláž piesková a prázdna, kokosové palmy sa kymácajú v rytme šumiaceho prímorského vetríka, slnko sa odráža od vyhriatej vody a ja visím v hojdacej sieti a nemusím nič robiť a na nič myslieť, lebo ostávame.

Je to dosť neoriginálna myšlienka: ostať tu, vidno tu veľa ľudí ktorých miestny jednoduchý život zlákal. Cudzinci tu prevádzkujú cestovné kencelárie, zľavy na dlhodobý prenájom bungalovov napovedajú, že sem ľudia chodia skôr krátkodobo žiť, než dovolenkovať. A mám pocit, že tu vidieť aj pár bohatších dôchodcov čo si nechali posielať penzie priamo sem a užívajú si ako starí multimilionári.

Dosť sa divím, prečo si domorodci nechali pokaziť svoje krásne a jednoduché životy cestovným ruchom. A ani toto nádherné prostredie im tu takto dlho nevydrží, more majú zatiaľ čisté, ale zas tak dlho by ste plávajúci kus plastu nehľadali. More má tiež svoj rozum a čo mi hádžeme do vody, ono hádže späť na breh. V niektorých zákutiach nájdete odpadkov ozaj požehnane. Na súši sa zase obajvujú opustené bungalovy a schátrané rybárske lode.

Čo si o tom mám myslieť? Tiež som tu za turistu, je to aj moja chyba.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *