21-4-2017 O svete

Cestovanie nie je útek pred svetom a samota nie je útek pred sebou samým, práve naopak. Ak vás svet núti vopchať si prsty do úst, cestujte! Svet to nie je len tých pár metrov štvorcových okolo, je obrovský, je pestrý a je krásny! A je len jeden, ľadom pokrytá Antarktída, Amazónska džungľa, aj púšť Atacama kde nikdy neprší, jeden svet, jeden spojený ekosystém. Ťažko také niečo poňať bežnými zmyslami.
Veľa ľudí si nedokáže zrovnať ani to, že odpadky hodené do rieky nezmiznú za najbližšou zákrutou. Tak isto nezmiznú emisie z výfukov, elektrina v zástrčkách má svoj veľmi reálny zdroj a keď spláchnete je to pre vaše hovienko len začiatok cesty. Svet je veľmi veľký, ale ľudia sú už všade. Je nás veľa a to čo robíme, aj maličkosti, má vplyv a aj keď sme moc múdri, nevieme aký. A to je asi výsledok môjho dobrodružstva, viem s istotou potvrdiť, že ľadovce sa topia a v Peru mali nedávno záplavy storočia, a Miami sa naozaj potápa a Californiu sužujú suchá. Videl som to na vlastné oči. Prečo sa to deje? Čo bude nasledovať? Musíte si spraviť vlastný prieskum a vlastné závery. Ja pomaly dospievam k postoju, kde sa už neobávam o planétu a život na nej, prečkali už aj horšie veci ako ľudí ich sebadeštrukčné správanie. Ak by sme sa mali o niečo starostiť, sme to my sami. Naša spoločnosť a civilizácia je veľmi krehká, zviera v nás nie je až tak hlboko ako si myslíme a aj malá zmena podmienok vedie k veľkým konfliktom. Takže by sme sa mali snažiť zachrániť prostredie skôr so sebeckých dôvodov. Škoda, že sme dobrí len v individuálnej sebeckosti, nie v kolektívnej.
Chcel som však viac písať o cestovaní, ako vynikajúcom nástroji pre osobný rast. O spoznávaní nových prostredí a kultúr a prehodnocovaní priorít, inom náhľade na svet a život. Aj starým a známym myšlienkam začne človek rozumieť až so skúsenosťou a naozaj: čím viac vedomostí a zážitkov nazbierate, tým malichernejšie vám začnú pripadať. Viem, že nič neviem! Odpovede vedú k novým otázkam a z každého kopca na ktorý sa vyšplháte uvidíte desať na ktorých ste ešte neboli.
Múdrejší ľudia sa stránia vynášania rýchlych súdov a nehľadajú ľahké riešenia. Sú otvorení novým veciam a vypočujú si nové názory, neboja sa zmeniť ten svoj. Každá informácia má svoju hodnotu a každý človek má svoje osobné motivácie, nič nie je jednofarebné a definitívne. Na cestách som stretol veľa, naozaj veľa, veľmi odlišných ľudí a v rozhovore – ak sa nechcete iba hlúpo hádať – musíte hľadať spoločné východiská a postoje. Je to ťažké a keď sa vám to podarí je to ešte ťažšie, všetky vaše zažité stereotypy prestanú fungovať. Svet sa zmení na komplexný nevyspytateľný systém s miliardami premenných a vaša vlastná existencia v ňom je zanedbateľná, tak ako všetky ostatné.
Pár prikladov: stretol som pána čo slúžil v Pinochetovej armáde a aj keď nesúhlasil so všetkým čo sa počas jeho vlády dialo, trval na tom, že Pinochethet miloval svoju krajinu a snažil sa ju chrániť. Stretol som starší pár z USA, pýtali sa ma kde som študoval a boli úprimne prekvapení, že máme na Slovensku vysokú školu, že máme letisko mi ani nechceli veriť. Ale stretol som aj mladších američanov, vzdelaní ekonadšenci ktorí neskrývali hambu za svojho prezidenta a ľutovali, že nie sú doma a neprotestujú v uliciach s ostatnými. Chalani v Mexiku ktorých ani za mak nezaujíma Trumpov pohraničný múr, lebo majú v uliciach vojnu drogových kartelov s políciou. A práve teraz, v tejto chvíli zdieľam izbu s mladým rusom, ešte pred pol rokom mohol byť príslušníkom ruskej armády, po anglicky nevedel ani slovo. Teraz žije v New Yorku a dovolenku v Mexiku si užíva ako som ešte nevidel, vstáva skoro ráno a hneď beží na pláž, učí sa surfovať a vracia sa vysmiaty ako slniečko. O politiku sa nezaujíma, akurát má obavy, že ho vyhostia, lebo má len turistické víza.
Veľký svet je veľa malých ľudí. Veľa malých životov a môj je medzi nimi. Každý kto sa zatvára len do toho svojho, prichádza o strašne veľa. Život môže byť omnoho viac, keď otvoríme oči a uši. A svoje duše.

Prikladám narýchlo zhotovený výber fotiek z mojej cesty, aby bolo jasné že to rozhodne stálo za to.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *