21-07-2011

V rámci poobednej nudy sa hrám na spisovateľa. S pivkom v ruke si sedím na terase s vodopádom, jazierkom a rybičkami a do ufúľaného zápisníka čmáram vety o svojich myšlienkach. Škoda len mojej gramatiky, slovnej zásoby (toho, že mi práve dopísalo pero) a vetnej skladby, vedel by som si predstaviť, že sa tým živím.


Mesto Su-čou je preslávené svojimi záhradami, štyri najkrajšie čínske záhrady sú práve tu a vstup do nich je samozrejme spoplatnený. Keďže predpokladáme, že budú jedna ako druhá a slávu im vydobila skôr ich história ako krása, boli sme len v jednej.

Napriek dosť vysokému vstupnému nebolo kam stúpiť, davy Číňanov sa premávali všetkými smermi a fotili sa pri každom stromčeku a kamienku. Pred vstupom aj pri východe samozrejme vyčkávali predavači vecí ktorým by som nevulgárne povedal asi „všetko možné“, vulgárne označenie by im však vsedčilo viac. Okrem predavačov ma v Suzhou prekvapili aj žobráci – normálne ich v Číne totižto nestretnete, vrhalo by to zrejme zlé svetlo na miestne politické zriadenie.

O čínskych záhradách musím napísať hlavne to, že sa neboja použiť betón. A hojne! Slovom záhrada totižto v Číne označujú skôr komplex altánkov, salónikov a nádvorí pospájaných dláždenými chodníkmi či chodbičkami. Na nich vystavujú rôzne prírodné rarity ako samorasty, bonsaje alebo pekné skaly pozvláčané z celého sveta. Všetko samozrejme v prirodzenom prostredí betónových podstavcov.

Zelene tu vidíte v záhradách ozaj málo a keď, tak sa jedná o rastliny výnimočné svojim vzrastom alebo vekom. Staršie labilnejšie stromy sa nehambia podporiť oceľovými stĺpikmi. Najzelenším prvkom v záhrade býva spravidla voda, to asi kôli kontrastu k zlatavým Koy kaprom čo v nej plávajú. Pravouhlé tvary sú tu samozrejmosťou.

Ále, záhrada má byť v prvom rade miestom oddychu a v týchto záhradách sa oddychovať dá. A veľmi dobre. Preto by som estetické rozdiely európskych a čínskych záhrad prehliadol a povedal: že je to veľmi pekné. No oveľa bližšie k mojej predstave peknej záhrady sú čínske parky. Tam sa to flórou len tak hemží.

Duni spí a je zrejme čas, aby som si aj ja trochu oddýchol, kým znova niekam vyrazíme. Možno sa pokúsim niečo aj nakresliť.


Poobede sme toho moc nevymysleli. Obehli sme ešte nejaké parky a záhrady, no väčšinou pýtali zbytočne vysoké vstupné a posledné dve už boli dokonca zavreté, keď sme prišli. Dalo by sa povedať, že v centre sme už videli všetko, aj keď väčšinou len spoza plota. Ako večerný program chystáme ochutnávku šangajského vínka a žolíka.

Ozaj, zabudol som už dávnejšie spomenúť, že Suzhou sa prezýva aj Čínske Benátky, lebo v meste a jeho okolí je hrozne veľa kanálov. Gondolierov som tu zatiaľ nevidel, len nejakých pánov čo na člne zbierali z hladiny odpadky. Ale tých je v Benátkach, teda Talianskom Su-čou, určite tiež dosť.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *