09-07-2011

Tak sme sa dočkali a sme vo vlaku. Tretia trieda vyzerá prekvapivo oveľa lepšie ako druhá, no zdanie klame. Nový vagón samozrejme pôsobí čistejším dojmom, všetky súčiastky ešte fungujú ako majú a to je veľmi dobre. Ale na pohodlí to moc nepridáva. Vo vagóne sa tlačí podstatne viac ľudí, čo znamená dlhšie rady na záchod, jeho náležitý stav, ozaj veľký ruch v uličke, rôznorodejšie pachy šíriace sa celým vozňom a absolútne žiadne súkromie.

Read More

08-07-2011

Dnes opúšťame Irkutsk. A myslím, že akurát včas. Už by sme tu nemali čo robiť, v meste sme videli každú bustu, do múzea nás to vôbec neláka – jedine, že by sme sa ešte raz vybrali k jazeru. Tam by sa dalo prebaviť aj mesiac, keby sme sa dali na turistiku, jachting a podobné veci. Ale na to už nemáme čas, ani peniaze, ani vybavenie. Ak tu nemáte v pláne stráviť leto, tri dni sú bohate dosť.

Read More

07-07-2011

Včera nebolo o čom písať a dnes je toho až moc. A neviem kde začať. Asi to bude najjednoduchšie opísať chronologicky, aj keď moje osobné dojmy sa prelínajú celým dňom a v tejto chvíli vrcholia v chaose. Ráno už nepršalo, tak sme sa vybrali do pobrežnej dedinky Lystvianka, aby sme konečne omočili nohy v Bajkale.

Read More

06-07-2019

Tak sa nevyčasilo. Od rána kontinuálne prší a my sedíme radšej v hosteli. Dúfali sme, že aspoň poobede už nebude pršať, ale hovno. Ani predpoveď na zajtra nevyzerá dobre a čakať na posledný deň by bolo asi riskantné. Snáď aspoň prestane pršať a zajtra si pôjdeme odfotiť zamračený Bajkal.

Read More

05-07-2011

Dostali sme sa k ďalšiemu bodu nášho programu. Po vyše 80-tich hodinách vo vlaku sme šťastlivo dorazili do Irkutska. Hostel sme našli pomerne rýchlo a hoci je trochu drahší než som čakal, je tu pekne a je to blízko pri stanici. Miloš sa už vytešuje z internetu, ja som trochu pozeral čo by sme tu mohli v tých najbližších dňoch robiť, no najjednoduchšie bude sa opýtať. K môjmu veľkému potešeniu jediná fabriku, ktorú dovolili pri Bajkale postaviť je celulózka. Dúfam, že sa mi tam niekedy podarí pozrieť. (definifívne zavretá v 2013)

Read More

04-07-2019

Dnes je zima. Ako Duni ráno vtipne poznamenal: „Keď už Rusi vyťahujú svetre, čo mi potom?“. Vonku sa zatiahlo a prší, podľa mňa je tak 20°C, čo môže byť po tých horúčavách dosť málo. Dúfam, že nenachladnem, zajtra som sa tešil na Bajkal a nachladnúť som chcel až tam.

Read More

03-07-2011

Ak som včera opisoval pani tak, že je otravná tak to sme sa zle pochopili. Vôbec som to tak nemyslel. Je veľmi milá a učí nás rusky. Rozpráva na nás ako na retardov a všetko aj ukazuje rukami. Stále sa pýta či sme rozumeli, čo práve povedala a potom ešte ako utvrdenie, že len nekývame hlavou, chce aby sme to opakovali. Sem tam sa pokúsime usmoliť aj vlastnú vetu, za čo sa nás aj pokúsila pochváliť, no pochvalu musela opakovať tak dlho, že ju nakoniec vzala späť.

Read More

02-07-2011

Naše kupé je asi dva metre dlhé a tak jeden a pol metra široké, jediný rozmer v ktorom sa Duni vystrie je výška. Ale pekne poporiadku. Včera sme sa teda nalodili do vláčika, čo to má namierené na ďaleký východ. Vedel som, že nemám veriť propagačnému videjku z internetu, no i tak som len ťažko zakrýval sklamanie. Vozeň vyzeral, že ho po polroku vylovili z nejakej pivnice a nestihli ho dať do poriadku. Najhorší dojem robilo zrejme to, že vnútri bola tma. Na všetkých oknách boli pozaťahované všetky závesy, rolety aj záclonky a dnu neprenikol ani lúč svetla. Keď sa nám konečne podarilo nahmatať naše kupé, čakalo nás ďalšie sklamanie – bolo naozaj malinké. Špeciálne pre človeka s veľkým cestovným batohom na chrbte.

Read More

01-07-2011

Už sme vo vlaku, ale skôr ako sa dám do opisu situácie, vrátim sa k Moskve. Teraz, keď sme už odišli myslím, že to bude o niečo objektívnejšie než na mieste. Čo sme robili my som písal, ale málo toho ako vnímam samotné mesto.

Read More

30-06-2011

Dnes mám pre zmenu narodeniny. A tá fľaša vodky ostane zrejme aj tak nedotknutá. Úporné horúčavy a fakt, že najväčšia tma aká bola v „noci“ bolo letmé šero, nás celkom unavili a tak posledné po čom túžime je opica. Keď som sa „zobudil“ u nás doma boli tri hodiny, no mal som už „spánku“ plné zuby. Zistil som, že Miloša to postihlo tak hodinu predomnou a už bol aj umytý.

Read More