29-3-2017 Prvý nádych Karibiku

som si asi urobil názor na spojené štáty, nepáči sa mi to tu. Je to skôr dané pocitom ako zmysluplnými argumentami, nemám tu z toho dobrý pocit. Americká kultúra, ak niečo také existuje je postavená na ukričanosti, bezohľadnosti a sebectve. Nemýľte si to však s ľuďmi, tí sú vo všeobecnosti milí a otvorení. Na môj vkus až moc, ale to je veľmi subjektívny dojem.
Read More

27-3-2017 Amerika

Zem neobmedzených možností, kde jediné čo vás vyjde draho je ostať ticho. V USA som už bol a aj pri druhej návšteve ostávam rozpoltený v názore na toho zoskupenie bývalých kolónií. Niektoré veci tu fungujú úplne vzorovo a pri iných sa človeku rozum zastaví. Naozaj si nespomínam na žiadnu inú krajinu, kde by som mal taký problém si vytvoriť názor. A to som bol už aj v Rusku!
Read More

23-3-2017 Ako som predal Hrocha

Podozrivo20170324_135740 ľahko ak mám hneď v úvode prezradiť zápletku. Jannet a Allan ma čakali už na letisku, keď som si zložil veci, našli sme najbližšie DMV (department of motor vehicles) a šli na výzvedy. Mal som malú nádej, že niečo vybavím, ale chcel som aspoň začať. K pultu som sa dostal päť minút pred záverečnou a za dvadsať minút som bol šťastným majiteľom žiadneho auta. Vybavené, môžem si užívať Miami Beach!
Read More

22-3-2017 Nikdy ničoho nie je dosť

Tam kde sa moja cesta po Južnej Amerike začala, tam aj končí. Sedím na letisku v Lime a teším sa na to, čo ma čaká na severnej pologuli, zajtra navštívim už štvrtý kontinent na tejto ceste. Teda neteším, lebo hneď prvé to budú papiere a nemám absolútne tušenie ako to pôjde a či sa mi vôbec podarí Hrocha oficiálne zbaviť. Ale toľko som sa už naučil, že nemá význam sa s tým zaťažovať predčasne.
Read More

15-3-2017 Rôzne uhly pohľadu

Tak som si požičal auto, už som to nemohol vydržať, potreboval som trochu slobody. Za tri dni som si tak s prehľadom popozeral všetky ruiny v okolí Cusca a užil som si jeden z najlepších horských prechodov tohto tripu. Zážitok mi akurát trochu kazili zdravotné problémy a, no, ako to opatrne naznačiť a neuraziť čitateľov… ľudia sú strašne stádovité stvorenia!
Read More

9-3-2017 Hladový kaňon

Neznášam skupinové zájazdy organizované cestovnými agentúrami, ale niekedy im, zdá sa, nie je vyhnutia. Nikdy sa neviem zbaviť pocitu rukojemníctva a miesto toho, aby som si užíval, počítam kde všade nás ošmekli a o koľko zaujímavostí nás ukrátili. Lebo tak to je, je to pasca, agentúry, hlavne v takýchto málo rozvinutých krajinách si myslia, že turisti sú prachatí a padnutí na hlavu. A asi sú, väčšinou som jediný čo sa sťažuje.
Read More

6-3-2017 Vtedy a dnes

Ruiny rôznych Andských civilizácií ležia rozhodené okolo celého jazera Titicaca, nahorná plošina bývala krásnym miestom pre život a čert vie prečo je dnes domovom najchudobnejších štátov Južnej Ameriky. Teda, aby som sa uviedol na pravú mieru, najchudobnejších ľudí, štáty tu majú podľa mňa peňazí dosť, akurát s nimi narábajú podľa iných pravidiel ako sme zvyknutí. Štát totiž nie je rodina…
Read More

5-3-2017 Coroico – El Alto – Tiwanaku – Puno

V Coroicu som zostal dve noci, našiel som lacné ubytovanie, kde som si prvý krát nechal oprať veci. Po troche stresu a behania po meste som našiel aj obchod, kde pán predával skoro také duše ako som potreboval (plus mínus tri palce) a požičal mi aj náradie, aby som dal svojho tátoša trochu doporiadku. Nasledujúci plán je obsiahnutý v nadpise a krátiaci sa čas ma núti sa svojich plánov držať. Keď píšem plány, mám na mysli približnú čiaru na mape, čo sa snažím sledovať.
Read More

3-3-2017 Cestou-necestou smrti

Keď začnete niečo robiť, začne sa niečo diať. A keď sa niečo deje, to je život, či už je to dobré a pohodlné alebo bolestivé a desivé. Odhodlal som sa vydať na Cestu smrti posvojom a užil som si zo všetkého niečo. Môj bicykel je rozbitý, už tretí deň nemám plnohodnotný cit v prstoch na rukách a neľutujem vôbec nič. Sú zážitky ktoré si za peniaze nekúpite, ale zaplatiť za ne treba…

28-2-2017 Baťôžkár

Pri návrate do Santiaga som váhal, či aspoň na jednu noc nenavštívim moje postavičky z hostela. Pochváliť sa čo som za tú dlhú dobu od môjho odchodu videl a zažil. A zatiaľ čo som si premietal všetky dobrodružstvá, som si uvedomil, že sú to sotva tri týždne. Presne tak, posledných jedenásť článkov, vrátane desiatich dní na lodi, som vyrobil za 23 dní. Teraz, ako baťôžkár, väčšinu času vysedávam na hosteloch a trápim internet. Moje vyletné aktivity sa obmedzili na prechádzky mestom, väčšinou v honbe za pouličnou stravou. Je mi zo mňa na nič, ale po skoro troch mesiacoch neustáleho pohybu som unavený a bez auta mám k výhovorkám na ničnerobenie veľmi blízko.
Read More