19-08-2011 Ayutthaya

Dnes malé bezvýznamné mestečko, pred pár storočiami jedno z najväčších na svete.

Vrátim sa však kde som včera skončil, autobus nás naozaj vyložil kdesi za mestom pri zatvárajúcom obchodnom dome. Bolo asi deväť hodín a nepršalo. Chvíľu sme tam bezcielne hľadali cestu k niektorej z živších častí mesta, osvetené ulice napríklad, no nachádzali sme len ďalšie zavreté obchodíky a čerpacie stanice obklopené svorkami pouličných psov. Tých je mimochodom v Thajsku dosť všade.

Nakoniec sme sa rozhodli pridať sa ku skupinke pracovníkov zo spomínaného obchodného centra a naskočili sme na „MHD“, či taxík, alebo ako by ste nazvali vozidlo ktoré má na korbe spravenú ohrádku so strieškou, chodí hore-dole po meste a stojí keď mu dá niekto z vonka či z vnútra znamenie. Nevedeli sme kam chceme ísť, čo vodičovi bez thajštiny tažko vysvetlíte, tak sme vyzerali z ohrádky hocijaký nápis „hotel“, „hostel“, „guesthouse“ či niečo podobné a keď Laššky jeden zbadal, zazvonili sme si. Niečo na spôsob amerického hodinového hostelam k tomu dosť drahé, ale nenavyberáte si.

Dnešný plán bol nájsť lepšie ubytko, kúpiť lístky ďalej na juh a zorientovať sa v tamojších atrakciách. Po rôznych patáliách so všetkými troma úlohami sme si prenajali bicykle, pozreli všetko čo nás na mape a internete zaujalo a šli vlakom do Bangkoku. A tu teraz aj sme.

Dnešok vlastne vyšiel celkom dobre, videli sme ďalšie mesto, celkom pekné, mne sa podarilo nájsť nestráženú vlajku, presunuli sme sa ďalší kus cesty do Malajzie a objavili sme lacný spôsob cestovania Thajskom. Tretie trieda vlakom. Dokonca sa nám podarilo nájsť obchod s tvrdým alkoholom a už sa aj chystá koštovka. Zrejme však pôjde len o vodku s thajským nápisom na fľaši. Niečo podobné mali aj vo Vietname, v Kambodži ani to.

Jediným znepokojivým faktom je, že napriek všemožným opatreniam – doprial by som vám vidieť izbu kde teraz ležím – nám peniaze miznú rýchlejšie než je rozumné a vhodné. Rozpočet sme riadne prešvihli hlavne v Číne a zrejme to za tieto dva týždne už nezachránime.

Tu je len jedna rada: menej jesť, viac piť!

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *