17-12-2016 Jasná čiara

dsc03763Niektoré veci z našich životov odchádzajú potichu, sotva zbadáme ako a kedy. Viem, že aj v tejto chvíli mám niekoľko dobrých priateľov s ktorými som sa lúčil „čav!“ a už ich možno nikdy neuvidím. Iné veci odchádzajú s veľkým treskom, ako okno nášho auta a batohy na zadnom sedadle.
Namdnešný deň sme mali konečne program, na severe Argentíny, v Paraguaji, Uruguaji a častiach Brazílie cirkev v 17. storočí zakladala jezuitské misie pre domorodých obyvateľov. Pôvodný zmysel malo byť obracanie ľudí na vieru a pokus o ich „civilizáciu“. Boli to malé utopické usadlosti s jasnými pravidlami a typickým štruktúrovaným rozložením budov komplexu. dsc03738V strede chrám a ubytovanie kňazov, potom škola, dielne a záhrady, ubytovanie pre obyvateľov. Všetko obohnané múrom na ochranu a jasné rozlíšenie medzi tými dnu a von. Život v misiách nebol na začiatok zlý no ako sa v histórii stáva, šlo to dolu vodou a v posledných desaťročiach šlo skôr o pracovné tábory. Podľa nášho sprievodcu, koniec jezuitských misií odštartoval pán Voltair (asi), keď vo svojom diele podrobne opísal miestne praktiky. dsc03754Postupne jezuitov vykázali z cirkvi Francúzi, Angličania a Španieli až sa nakoniec pridal aj pápež. Dnes sú z misií ruiny stratené v juhoamerickej džungli, keďže tá bola v minulosti tiež takmer zničená pre účely plantážneho pestovania, dnešný správcovia musia opatrne balancovať na hrane medzi zachovaním jedného aj druhého.

Hneď ráno sme navštívili ruiny misie Santa Ana, potom Loreto a San Ignacio.dsc03741 Hneď v prvej sa k nám pridali dve stopárky, jedna cestovateľka z Barcelony a jej hostiteľka v Argentíne. dsc03745Bolo celkom zaujímavé porovnať si skúsenosti, no v poslednej misii sme sa rozišli, oni sa chcelu najesť my sme si chceli odbiť atrakcie a potom nakúpiť. Okolo tretej sme už mali namierené k pislednej atrakcii, ale ešte predtým sme sa rozhodli doplniť zásoby jedla v niektorom z mestečiek po ceste.
Auto sme nechali na peknom námestíčku a vyrazili hľadať stánky so zeleninou a podobným zbožím. Mesto bolo neuveriteľne mŕtve a prázdne, vysvetlili sme si to tak, že je sobota a všetci sú na futbale. Čo bola aj pravda, netušili sme však, že tento moment niekto využije na vykradnutie nášho auta. Nákup sme vzdali tak po desiatich minútach, niekde nič nebolo, ale ako vidieť ten čas zlodejovi postačil.
dsc03758Bol to však veľmi hlúpy zločin, ako skoro všetky. Naša škoda našťastie nie je veľká, v batohoch bolo hlavne oblečenie a všetci sme tu nahodení prevažne do starých handier. Zlodej mal buď smolu, alebo naozaj naponáhlo (najskôr blbec alebo skutočný začiatočník). Zobral tašky s vecami čo naozaj nemá ako speňažiť, mne zmizol záložný pas a náhradná platobná karta s mojou prastarou čítačkou a Lenkyna najväčšia čennosť bol telefón, pritom na predných sedadlách a vo dverách bol tablet, ďaľšie dva telefóny, ďalekohľad, nie lacné okuliare a zopár ďalších oveľa praktickejších vecí, ak ste odkázaní na čierny trh. Je pravda, že naša opatrnosť časom poľavila.
Sme za takýto stav samozrejme vďační, ale stále nám chýba na aute okienko a okrem toho čo máme na sebe nemáme žiadne oblečenie, chýbajú aj hygienické potreby a nabíjačky… Peniaze a karty máme, takže zajtra, alebo skôr až v pondelok sa pôjde nakupovať. S oknom to asi bude horšie, 4runner nie je v Argentine zrovna častý zjav.
dsc03471Napriek spokojnosti s tým čo všetko máme, človeka v duchu škrie spomienka na stratené veci, niektoré kusy mali pre mňa spomienkovú hodnotu. Napríklad plavky so mnou boli už na piatich kontinentoch, videli sme spolu miesta ako Bajkal, jazero Lochness alebo Yellowstone, všetkých päť oceánov. To isté platí pre môj oranžový batoh a iné veci ktoré už nikdy neuvidím. A pritom je to pár starých handier… stratil som už oveľa dôležitejšie veci, ale tá jasná rozdeľujúca čiara, mám / nemám, predtým / potom, spolu / sám jedného desí. Ako živý / mŕtvy, väčšina ľudí radšej pozvoľna zabudne, že zije…
Zajtra vám vysvetlím prečo som odišiel na cesty a prečo neviem kedy sa vrátim.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

4 thoughts to “17-12-2016 Jasná čiara”

  1. It’s in slovak – didn’t think there will be international interest 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *