17-07-2019 Priatelia kam oko dovidí

Musím sa pochváliť: je pravda, že ani po 32 rokoch motania sa po živote nedokážem spraviť veľa správnych rozhodnutí, zato dovolenkovú destináciu vybrať rozhodne dokážem. Kirgizsko je super a chalani mi už po dvoch dňoch ďakovali, že som ich nahovoril na cestu do tejto zatiaľ takmer neznámej krajiny. Píšem zatiaľ, lebo si myslím, že má pred sebou svetlú budúcnosť a môže sa stať modernou a slobodnou krajinou, jedinou v regióne. A možno nie, veľmoci a diktatúry majú zo všetkých strán.

Ku geopolitike sa dnes však vyjadrovať nejdem, dnes budem pozitívny a verím, že oprávnene. Po tom ako sa humanoidná časť nášho kolektív úspešne našla v Biškekskom hostely sa k nám pripojil posledný člen, vtedy ešte známy ako Tojota. Almaz, náš prenajímateľ, nám auto ukázal, vysvetlil ako sa vysporiadať s miestnou políciou, ale napriek tomu radil dodržiavať predpisy, lebo vraj nie sme v Rusku. Tojotu som mal v Južnej Amerike a neviem o tom, že by sa dala nejako pokaziť, pre istotu sme aj tak dostali inštrukcie pre prípad poruchy. Potešilo nás, že Almaz rovno povedal, že auto je stavané na jazdu v teréne a rozhodne nebude pri vracaní hľadať škrabančeky a nebude od nás vymáhať škodu, ak sa niečo pokazí bežným používaním. Poistku si vraj platí a tá nepokrýva škody len v troch prípadoch: jazda pod vplyvom, prejazd na červenú a jazda v protismere. Nič z toho nemáme v pláne a cítime teda veľký optimizmus, že po tejto stránke nám nepríjemnosti nehrozia.

Auto si musí svoje meno zaslúžiť. Vysoko položené ťažisko tohto takmer trojtonového oceľo-hliníkového stroja na kilometre uložené na terénnom podvozku a mäkkých off-roadových pneumatikách mu dávajú manévrovateľnosť trojsťažňovej galeóny jej veličenstva. Ako oslovenie sa to ale akosi nemestí prostému Slovákovi do úst a preto sme ju pokrstili Santa María, na pamiatku lode na ktorej sa Kolumbus doplavil do Karibiku. A aby sme dosiahli ešte väčšiu zhodu s našimi slovanskými papuľkami, asi ju budeme podomácky volať Maruška. „Maruška papá asi 10-11 litrov nafty na 100km.“ „Maruška smrdí ako by ju mesiac používali štyria nemytí horehronci.“ To znie celkom slovensky, nie?

Ako  spomíname v predchádzajúcom článku, z Biškeku sme zamierili na západ do mesta Talas a ďalej do údolia Besh Tash. O tomto mieste som veľa dopredu nezistil, videl som len pár veľmi pekných fotiek a našiel som ho na mape. Ak by sme tam aj nedokázali nič iné, už pobyt v nadmorskej výške okolo 3000 m.n.m. je na úvod dovolenky v Kirgisku viac než vhodný. Viac ako 90% Kirgizska sa nachádza vyššie ako 1500 metrov a my mierime do tej vyššej polovice. 3000 sme prekročili dva krát už cestou v dvoch cestných horských prechodoch (3300 a 3600).

Údolie samotné nás nesklamalo, ako Švajčiarsko v ktorom nežije nik len pár vľúdnych pastierov. Posúďte sami podľa fotiek, k poézii som sa ešte nevrátil a nechám teda obrazy povedať tisíc slov ktoré ja nemám.

Ostali sme dve noci, hneď v prvý deň sme sa tak nejako spriatelili s miestnymi a nebudem predstierať,  že vodka nehrala žiadnu rolu. Už po pár dňoch v týchto končinách si všetci štyria musíme prepisovať definície slov pohostinnosť a priateľskosť vo svojich slovníkoch. Nik nás tu neberie ako turistov, ale ako návštevu od dobrých známych. Prehodením pár priateľských slov všetko iba začína, nasleduje dar, najčastejšie jedlo, potom pozvanie, výzva na dlhodobé priateľstvo a moje osobné spomienky na nadväzovanie medzinárodných diplomatických vzťahov končia pri druhej fľaške vodky.

Nikoho sme sa na to nepýtali, no určitý vzor správania u ľudí už pozorujeme a bude zrejme spoločný pre kultúry strednej Ázie a priľahlých stepí. S každým hosťom, aj nepozvaným, musíte prehodiť pár slov a aspoň na krátku chvíľu si s ním sadnúť a niečo zjesť. Alkohol je v moslimských krajinách trochu ošemetná téma, ale nik sa tu na nás ešte nemračil. Aj keď sme ponúkli hlbšie veriaceho abstinenta, len slušne odmietol a odporučil nás na svojho druha ktorý je flexibilnejší, čo sa prikázaní týka. Snažíme sa štedrosť opätovať, ale naše možnosti ponúknuť niečo čo by si mohli miestni ceniť sú obmedzené. Väčšinou teda dostanú chlieb a syr zo supermarketu, možno zeleninu a kto sa neokúňa vodku. Všetci sú veľmi milí, vždy pochvália, ale je nám jasné, že to pre nich nemôže byť veľká vzácnosť. Už sa pýtali na ďalekohľad a stan, lenže to by boli podľa mňa už trochu prehnané gestá a k tomu prísť o stan hneď na úvod cesty, no to by asi nešlo.

Takže, príroda krásna, ľudia milí, jedlo, nafta a vodka lacné… ešte počasie som zabudol: neprší a je celkom teplo. Optimizmus je to správne slovo.

Múdrosť na záver: Nič také ako zásoby vodky na dva dni neexistuje.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *