17-07-2011

Roztrhla sa mi sandálka! Myslieť si, že mi vydržia celé leto by bolo naivné, ale to že sa roztrhnú už po troch týždňoch, z toho jeden v Rusku som ich ani nenosil, ma dojalo.


Teraz keď som napísal dôležité, môžme sa venovať ostanému. Už sme v Šanghaji, let bol krátky a pohodlný a pravdu povediac som ho celý prespal. V Šanghaji je teplo. A vlhko. A keď sa vykotúľate z klimatizovaných priestorov, má to na vás podobný efekt ako keď dostanete po papuli. Po papuli mokrým, teplým vechťom.

Dnes to bol dlhý deň, plný emócií a zážitkov. Vstávali sme 5:30 a teraz je 23:30 a celý ten čas medzi tým sa niečo dialo a moc sa mi už nechce to teraz opisovať. No zajtra už máme zase niečo na programe a aby sa mi to nehromadilo aspoň stručne:

Šanghaj je asi najkrajšie čínske mesto aké som zatiaľ videl. Laššky tvrdí, že to súvisí z minuloročným Expom. Mesto je pekné, čisté a zelené. Stromy a kríky sú všade kde sa dali napchať, ulice sú na čínske pomery upratané a široké (až na niektoré výnimky pripomínajúce klasickú Čínu). Chcel som sa pôvodne pokúsiť vymenovať všetky rastliny čo som na uliciach spoznal, ale na to nie je priestor.

Asi hodinku až dve nám trvalo nájsť hostel, tomu sa povenujem, keď sa viac zabývame, hneď po ubytovaní sme bežali zahnať hlad a potom do mesta kuknúť nejaké atrakcie. Čo čert nechcel, videli sme už takmer všetko čo sme mali pôvodne v pláne. Lebo ono to bolo podozrivo na kope. Najprv sme omylom natrafili na miestny najväčší trh, kde som opäť oživil spomienku na hromadu lesklých blbostí. Ukázalo sa, že trh je súčasťou parku ktorý sme tiež mali v pláne navštíviť a z tade sme zamierili na nábrežie. Atrakciou sú šanghajské mrakodrapy a ako je tu zvykom, zvezú sa aj predavači čohokoľvek, kolotočári a iné sprievodné nevyhnutnosti.

Majú to najvyššiu budovu v Číne a jednu z najvyšších na svete. Vyzerá ako 500 metrový otvárač na pivo, na vrchu je rozhľadňa a my sme neodolali a napriek nemožne vysokému vstupnému sme sa ta vyšli pozrieť. Mali sme šťastie, viditeľnosť bola výborná a myslím, že sme si to celkom užili. Pisoáre na 94. poschodí s výhľadom ne celý Šanghaj hovoria za všetko.

Detaily dnešného dňa vynechám, aj keď to bola celkom slušná prča, dodám ešte, že cestou späť sme sa dosť dobre stratili. Na našu obranu napíšem, že Čína v noci vyzerá úplne inak ako cez deň. Že Šanghaj je moc veľké mesto na to, aby sa na mapu mestili všetky ulice. A to že niektoré ulice sú tu do „C“ do „S“ a oveľa divokejších tvarov a teda sa stáva, že sa dve ulice pokojne pretnú aj viac krát.

Dejovú líniu dnešného dňa by sme mali, emocionálnu zachytím, keď sa nič nebude diať. Sem si dávam hviezdičku, aby som sa k tomu ešte vrátil. *

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *