16-8-2017 Pamír

A tak sme zvoľna prekročili Himaláje. Ich časť, veľmi malú. Cesta mala sotva tisíc kilometrov a trvala nám štyri dni. Pretože ak mám Himalájam pripísať len jeden prívlastok bol by: veľké. Až nepochopiteľne veľké. Rovnako ako je nemožné sa postaviť pred vlastný dom, poobzerať sa a poňať zmyslami, že stojíte na veľkom guľatom telese, tak nie je možné v jednej hlave obsiahnuť nekonečnosť hôr v Himalájach. Ale ľudská tvrdohlavosť a vidina zisku vedie obchodníkov a dobrodruhov týmito dolinami už po stáročia.

Po náročnom začiatku v Dušambe, Tadžitskom hlavnom meste, keď nechceli fungovať ani bankomaty ani terminály v obchodoch a na pumpách, a nikto nechcel zameniť ani našu hotovosť, sme sa predsa len naložení potravou a palivom vydali do hôr. Konečne vypadnúť z úpalov púšte a zhlboka sa nadýchnuť sviežeho horského vzduchu. Kvalita ciest k pohoriu Pamír, pozdĺž afganskej hranice, kolísala od dokonalého, novučičkého, voňavého, čínskeho asfaltu až po deravé, prachom zaviate horské chodníky. Ale príroda a výhľady boli konštantne majestátne.

Čína sa v rámci projektu One Belt – One Road pokúša o obnovenie pozemného spojenia s Európou a vo veľkom investuje do infraštruktúry v krajinách strednej Ázie. No ani oni nemajú čarovný prútik a nové cesty a železnice pribúdajú len postupne, už čoskoro sa však život v drobných dedinkách roztrúsených po himalájskych údoliach veľmi výrazne zmení. Pokoj a izoláciu hôr nahradia konvoje kamiónov smerujúcich na západ. Obyvatelia sa však môžu tešiť, že sa k nim dostane civilizácia a nový pohodlnejší spôsob obživy. Nové cesty a vyššia bezpečnosť regiónu určite prilákajú aj viac, zámožnejších turistov, ale dobrodruhovia ako my si budú musieť nájsť nové stratené a zabudnuté údolia. V Himalájach ich je našťastie ešte neúrekom.

V údolí rieky Wakhan sme našli aj horúce pramene, kde sme oblažili svoje zaprášené telá. Niektorí turisti hovorili, že na afghanskej strane sa dajú od miestnych lacno kúpiť rubíny a počas víkendov je možné si zájsť cez hranicu na afghanské trhy, ale nejak sme si povedali, že všetko mať nemusíme. Nadmorská výška veselo stúpala a pol piateho tisíca sme prekročili asi tri krát, rednúci vzduch sa na EVke neprejavil vôbec, K3ho pobolievala hlava a ja som sa síce cítil fajn, no zdá sa že som trochu stratil súdnosť. Rozhodol som sa, že najlepší spôsob ako prekonať prašnú roletu na ceste je ísť dostatočne rýchlo. Ono to v podstate fungovalo celkom dobre na otrasy, ale po takých 150-200 km sme celkom pochopiteľne dostali defekt. Diera na kolese, že dobre motivovaná mačka by cez ňu preliezla ako nič a k tomu okrasné volániky na disku. K3 sa síce oficiálne nehneval, ale myslel si určite svoje. Keď som koleso zložil zistil som, že bol uvoľnený už aj brzdový disk, tak možno aj dobre, že to dopadlo tak ako to dopadlo. Cesta bola dokonca taká zlá, že sme dostali defekt aj na kolese čo bolo na streche, alebo ho nesieme deravé už zo Slovenska. Rezervy máme dve a tak sme mali ako prejsť do najbližšieho mestečka a nechali sme všetko opraviť. Bola nám zima a chceli sme internet a tak sme vyhľadali hostel. Miesto bolo iba v jurte a wifi samozrejme žiadna. K3 bol naladený na rúbanie dreva, ale vybral sa radšej tupou škrabkou čistiť gumené zemiaky. Zababušeného v spacáku ma uspával jeho rýdzo „slovenský“ monológ, každý občas potrebujeme vypustiť paru. V noci nás zobudilo malé zemetrasenie, bola to síce slabá náplasť, ale aspoň malé plus pri spánku v jurte: zemetrasenia vás nevyplašia.

Čo sa týka prírodných krás opäť sa budem odvolávať na galériu, lebo nie som Hviezdoslav ani Sládkovič a poézia sa do pneuservisu kde píšem tieto riadky ani moc nehodí. Pozrite obrázky a posúďte sami. Spánok pod holým, nádherne rozsvieteným nebom, hoc aj pár metrov od Afganistanu, jedlo z plynovej dvojplatničky, výhľad na vrcholy Kašmíru a neskôr na Pamir. Prívetiví ľudia a EVka spoľahlivá ako smrť. Dokonalý výlet.

 

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *