16-12-2016 Stále z Bolivie k Iguazu

dsc03714Cesta je naozaj ďaleká, z Uyuni pri soľnej pláni k vodopádom pri Iguazu je to cez 2000km. Cesta na Argentínsku hranicu bola skoro celý čas len štrková, ale ani na asfalte sa moc nerozbieham, kôli spotrebe. Palubný počítač tvrdí, že priemerná rýchlosť je okolo 34 míľ za hodinu, čiže čosi pod 60km/h
Ale nenudíme sa, až tak veľmi. Učíme sa španielsky, robíme si prestávky či na jedlo, na nákup alebo sa len tak pomotať. img_20161220_004652Dnes sme mali hneď niekoľko milých prekvapení, kým sme si varili obed v tieni autobusovej zastávky, všimol si nás miestny pán, čo čakal na asi manželku. Odišiel bez slova no za dvadsať minút sa vrátil s fľašou ľadu a jedným listom (veľkým) aloe, aby sme si s ním potreli štípance. Naozaj sme posekaní ako po božej rane, keď poviem, že len od kolien nižšie mám asi 300 srvbiacich rán, nebudem vôbec preháňať. Lenke z toho začali dosť puchnúť členky, našťastie sa zdá, že aloe trochu pomáha a už sme na ďalšie hniezda nenarazili. Zatiaľ.
dsc03726Druhým príjemným prekvapením dňa bola piesková pláž na brehu amazonskej rieky. Po dlhých dňoch v aute sa nám naozaj žiadalo sa vykúpať. Teplomer v aute pravidelne na obed ukazuje 92 stupňov, podľa mňa len preto, že viac ukázať nevie, lebo je tu naozaj horúco a už sme museli prekročiť stovku. Rieku Parana sme prekročili mostom medzi mestami Resistencia a dsc03728Corrientes, šírka týchto pralesných riek sa odhaduje ťažko, most musel mať zo dva kilometre. O to viac nás prekvapila čistá voda a piesková pláž na ľavom brehu. Bez ohľadu na to koľko kilometrov nás ešte delilo od cieľa, sme zaparkovali a šli sa hodiť do vody.
A večer sa prihodila aj tretia milá vec, keď sme hľadali miesto pri ceste na prespatie pristavilo sa pri nás policajné auto. Nikde na svete z toho ľudia nemávajú dobrý pocit, no potom čo sme vysvetlili o čo nám ide, nám poradili miesto kde prespávajú kamionisti. Očividne tu majú problémy s pytliakmi (aspoň to je moje vysvetlenie) a keď videli čo sme zač, boli milí a poradili. img_20161217_060621Prespali sme blízko vodnej nádrže Yacyreta Apipe, možno aj preto je pri parkovisku vojak, ktorý hneď ako nás videl zaparkovať pribehol a snažil sa nás privítať. Argentínska španielčina je iná ako sme stretali doteraz, a rozumieme im naozaj ťažko, hlavne že oni ešte rozumejú nám. Ponúkol nám vodu a ukázal kde bude ak by sme niečo potrebovali.
Dnešok potvrdzuje moju teóriu, že všetci ľudia okolo celého sveta sú vo všeobecnosti milí a dobrí a stačí len pár blbcov, ktorí to dokážu pokaziť všetkým. Je asi aj na nás či im to dovolíme a či sa občas aspoň na malú chvíľu ako blbci nesprávame sami. Ak cez deň stretnete 300 ľudí a len jeden vás predbehne v rade na pošte, nenechajte si pokaziť deň. A možno skúste občas spraviť niečo ako ten pán s lístkom aloe vera, pre nás to postavilo celú Argentínu do lepšieho svetla.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *