16-08-2011 Z blata do kaluže

Hoc sme dnešok strávili dospávaním cesty, pomotávaním sa po meste a plánovaním budúcnosti, som z miestneho turistického cirkusu unavený. Chiang Mai je ukrutne populárne mesto, celkom preplnené hotelmi, reštauráciami a cestovkami oktrem ktorých v centre ostala len asi stovka budhistických „kláštorov“. Tie sú síce pekné, ale stačili by mi aj dva.


Okrem toho, že mesto má po Bangkoku najviac chrámov, sa tu dosť spoliehajú na slony okolo ktorých sa odohráva väčšina atrakcií. No a ten zvyšok je doslova cirkus čo by sa dal rozložiť kdekoľvek, kde sa nahromadí dosť dovolenkárov. Nič dobrdružného ani napínavého na tomto meste nevidím.

Videli sme toľko budhistických oných, že sme už doobeda ani nevedeli ako sa tváriť na fotkách. Posledných pár sme ani nefotili. Ani nie, že by boli rovnaké, ale sú na jedno kopyto.

Pokúšali sme sa aj využiť pretlak ponuky najrôznejších výletov do okolia v náš prospech a pritvrdiť pri zjednávaní ceny, ale nikomu sa s nami moc jednať nechcelo. Takí sú tu z toľkých turistov rozmaznaní. Zjavne im neprekážala ani vyhrážka, že pôjdeme kúpiť inde, takže mafia siaha až sem. Zajtra skúsime prenajať moped a pobehať to tu osve, aj keď sme takmer presvedčení, že ceny individuálneho vstupného budú nastavené tak, aby sa to bez cestovky neoplatilo. Do lesa na túru vás bez sprievodcu vraj ani nepustia.

Ak sa nám nepodarí nájsť štrbinku v tomto prepracovanom systéme, ideme pozajtra ráno znechutení preč.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *