15-3-2017 Rôzne uhly pohľadu

Tak som si požičal auto, už som to nemohol vydržať, potreboval som trochu slobody. Za tri dni som si tak s prehľadom popozeral všetky ruiny v okolí Cusca a užil som si jeden z najlepších horských prechodov tohto tripu. Zážitok mi akurát trochu kazili zdravotné problémy a, no, ako to opatrne naznačiť a neuraziť čitateľov… ľudia sú strašne stádovité stvorenia!
S malou bielou tožotkou, ktorú mi požičali, som naozaj nemal času na zvyš, hromadný lístok mi zaručoval vstup k asi 12 rôznym inkským zrúcaninám v Cuscu a „Posvätnom“ údolí (názov vymysleli pre turistov, ale dobre sa pamätá, určite lepšie ako pôvodný od Inkov). Okrem toho som zablúdil k dvom ďalším a videl som aj soľné báne pri Moray. A jeden celý deň som si musel vyhradiť na Machu Picchu! Skoro 600km na peruánskych cestách, za tri dni teda habadej poznávania, kochania, lozenia po kopcoch a rozčuľovania sa. Bol som opäť vo svojom živle, cestovanie tak ako ho mám rád!
Pozostatkov po Inkskom impériu je v okolí Cusca, hlavného mesta, plno, nečudo, nie je to až tak dávno čo kraju dominovali kukuričné polička a pastvy pre lamy. Povedal by som, že najnavštevovanejšie sú skôr tie viac po ruke, než tie najkrajšie a najdôležitejšie. Ale je to asi jedno, sú viac menej na jedno kopyto. Inkovia pravdepodobne nedokázali stáť vo svahu, úplne všade mali vybudované terasy. Čo im treba uznať, kamenné múry vedia stavať pekne, nemyslím, že by sa niekto v Európe unúval podopierať kukuricu niekoľko-tonovými balvanmi opracovanými s milimetrovou presnosťou. Keď prišlo na chrámy, balvany nabrali rozmery niekoľkých desiatok ton. Zdanlivo jediné kamene ktoré sú neopracované sú oltáre a pomníky, lenže tie boli spracované hneď dva krát, najprv Inkskými kamenármi a neskôr menej zručnými kresťanskými misionármi. Čo nevládali úplne rozbiť, do toho aspoň vysekali pár nových ornamentov – väčšinou niečo komplikované ako kríž…

Inkovia na mňa celkovo budia dojem, že mali prebytok pracovmej sily, ak bola pôda príliš rovná na budovanie terás, vykopali si jamu! Od sprievodcu som začul, že sa jednalo o akési poľnohospodárske laboratórium, každá terasa má svoju teplotu a vlhkosť. Presádzaním sadeníc rastliny otužovali a šľachtili nové druhy. Myslím si, že to je trochu pritiahnuté za vlasy, ale pekná historka pre turistov. Ešte ma napadla jedna: v južnej amerike rozoznávajú viac ako 8000 druhov zemiakov (aj 15 000, každý sprievodca tresne niečo iné) a väčšinu z nich stále aktívne pestujú, tiež som sa niekde dočítal, že peruánska kuchyňa je jedna z najpestrejších na svete. Fascinujúce je, že keď prídete do ktorejkoľvek reštiky ponúknu vám „pollo economico“, čo je kura s ryžou a keď poviem, že nejem mäso nastane trápne ticho. Po chvíľke rozmýšľania navrhnú niečo ako omeletu, vážne už som tu tretí týždeň a nikoho nič iné nenapadlo. Teda včera mi pani ako šalát vypražila banán, ale bolo to hnusné. Po zemiakoch ani chýru a keď si sám vypýtam hranolky, väčšinou tiež stoja za milú käďvež. Hostelové raňajky ani nekomentujem, v pohode môžu konkurovať argentínskemu, kontinentálnemu sucháru s karamelovou nutelou. Mlieko z prášku tu pokladajú za mlieko a káva je hocičo tmavé a horké. Ehm, pardón, trochu som odbočil od témy, ale biednej strave pripisujem časť zásluh za moje podlomené zdravie.
Dúfal som, že v deň pred odchodom sa premôžem k spoločenskému správaniu a zoženiem niekde na hostely pár spolujazdcov. Lenže poobede mi začalo byť mdlo, neskôr blivno a k večeru už som mal aj horúčku a tak som si dal tabletku, zaliezol do postele a osamelo sa potil. Ráno som bol unavený, ale fit a v stave šoférovať a tak som zobral auto a vyrazil. Štyri zastávky v svätom údolí a potom dlhá a krásna cesta k dedine z ktorej sa ide do dediny, z kade sa ide na vlakovú stanicu, z kade sa ide pod Machu Picchu. Kde môžete ešte presadnúť na autobus k samotnému mestu.

To máte tak, k Machu Picchu sa dá dostať buď draho, alebo komplikovane, ale najskôr sa vám podarí to čo mne – draho a komplikovane a ešte sa pri tom spotíte. Jedna vec, je že je to dobre zašité miesto, druhá že sa nik ani nepokúša to turistom zjednodušiť. Niekto v hostely spomínal, že si našiel trip kde najprv pešo vystúpajú na dáky kopec, potom zjazd na bicykloch, potom dodávka a potom splav v rafte a tam presadnú na kyvadlovku k MP. Ako sa vrátia nespomínal, predpokladám, že na lyžiach alebo na lame. Už je dúfam jasnejšie prečo som zvolil auto tak ďaleko ako ma pustia a zvyšok peši, fakt mám už dosť skupinových zájazdov.
Mieril som teda k MP, ale keď sa zotmelo našiel som hostel a prespal, nebol som už ďaleko a rozhodol som sa radšej si ráno privstať. Posledných štyridsať kilometrov k Hidroelectrice, konečná stanica trate z Cusca, je cesta naozaj len na mape. Po tme, v daždi a s autom z požičovne som ralley tentoraz neskúšal, ale bavilo ma to, jeden by nepovedal čo v takom hrkátku je. Cesta však trvala skoro dve hodiny, pršať neprestávalo, ani keď som sa vybral popri trati k Aguas Calientes, alebo MP Willage, teda pod samotné ruiny.  Vyčerpaný, chorý a nevyspatý som skoro bežal, aby som stihol termín vstupu – ďalší vynález ako vám cestu na MP zjednodušiť – ale na rýchlovýstup k ruinám som už nemal síl ani čas a musel som si kúpiť lístok na autobus. Tam však moje trápenie neskončilo, keďže som velice múdry, priplatil som si za výstup na horu MP. To je vraj tá z ktorej sú všetky tie slávne fotky. Čo vám nik nepovie, je že tie sú robené buď tak z 1/3 alebo s veľkým priblížením, v rednúcom vzduchu a bez vody som stúpal a stúpal až do výšky 3060 mnm. aby som videl hmlu majestátne sa vznášať nad ďalšou hmlou. Asi pol hodinu som v mrholením s ostatnými nešťastníkmi čakal či ju neodfúkne a priznal som porážku. Bol som smädný až na odpadnutie.
Zišiel som dole rozhodnutý vyhľadať vodu, či v stánku alebo na záchode (mal som filter), ale hneď som narazil na ďalšiu cestu k Slnečnej bráne. Bola úplne na vrchu, nechcelo sa mi chodiť hore dole a povedal som si, že ešte desať minút vydržím. No, bolo to trochu na dlhšie. Dosť dlho na to, aby som po trištvrte hodine ďalšieho stúpania vybral filter a nabral si vodu z mláky na ceste. Bola výborná, ale skoro som filter upchal. Tento výstup však stál za to, hmla sa rozostúpila a otvoril sa výhľad na historické mesto a okolie a bolo to úžasné. Na päť minút.
Potom som sa konečne dostal k prebádaniu samotných ruin. Zachovalé je to naozaj pekne a okolitá príroda je úplne super, trochu (moc) mi liezli na nervy ostatní turisti a to je vraj mimo sezóny. Človek viac času strávi čakaním kým si niekto spraví selfie na schodoch než obzeraním pamiatok. Ešte aj sprievodcovia akoby naschvál vyberali najužšie miesta pre svoje „výklady“, a zdá sa , že ak fotka nie je ponad chodník tak nie je ostrá. No celkom som si pohundral, kým som sa prekľučkoval k východu. Budem si musieť naštudovať aj pár historických faktov na internete, lebo mojich 70$ vstupného mi nekúpilo ani brožúrku. A idem sa zase sťažovať, jediné čo v areáli pre turistov bolo, boli značky s pôvodnými Inkskými názvami, bodla by aspoň odhadovaná vzdialenosť nech sa človek nevyberie na smrť ako ja. Nikde ani len mapka areálu a o ceduľkách s popisom si nechajte zdať. To že sa nikde nedala kúpiť voda je na zváženie, s vodou by sa dnu nanosili aj babičky so svetrami a inými trblietavými vecami a som rád, že tie nechali von. Ale nie je tam ani záchod, kto si chce mesto naozaj pozrieť a nedajbože sa ako ja vyberie na niektorý z kopcov, hravo dnu strávi pár hodín a záchod by sa zišiel. Jeden je hneď za bránov areálu a je samozrejme platení, základné vstupné 55$ je očividne na vyčúranie málo.

Keď som odchádzal mal som zmiešané pocity, ani teraz vám neviem povedať či by som vám odporučil MP navštíviť. Aj keď neblbnete ako ja a zvolíte najlacnejšiu minimalistickú verziu, výde vás to, bez leteniek a cesty do Cusca, asi toľko ako lacná dovolenka na Balkáne. A neviem či ju to zážitkom vyváži. Ja by som tam už druhý krát určite nešiel.
Čo je na MP také výnimočné? Povedal by som, že okolitá príroda. Tie úzke kaňony zakryté pralesom ponorené do hmly, malá kamenná dedinka vytesaná na streche brala… Ale žiadny architektonický div sveta to pre mňa nie je. Nezabudnite, že hovoríme o 14.-16. storočí, to už napríklad Hagia Sofia v Istambule mala tak tisíc rokov. A postaviť niečo na kopci tiež nie je až taký unikát, naše hrady, tiež z kameňa, sú na útesoch odjakživa a nepočul som „historikov“ z History Channel špekulovať či s tým nepomáhali mimozemšťania. S Machu Picchu je to tak, že je to slávne, lebo tam každý chce ísť a všetci tam chcú ísť, lebo je to slávne. Mali by sme podobný trik spraviť so Spišským Hradom, potenciál na to má a zdá sa že to celkom vynáša.
A ešte som neskončil! Pretože MP má aj svoj politický aspekt. Spomínaná železnica z Cusca ročne prevezie milióny turistov a lístok nie je lacný (dnes 140$), to je veľmi veľa peňazí. Napriek tomu do dediny najbližšie k samotnej pamiatke (hrdí potomkovia) vedie podmytá blato-štrková cesta, ktorú niekoľko krát ročne vezme dážď. Kde končia všetky tie prachy? Pred pár rokmi vraj domáci na protest zablokovali trať a dokonca vykoľajili vlak, s čím tiež nemôžem súhlasiť… Nemám rád, keď ľudia chcú peniaze za nič. Práve preto stále viac agentúr ponúka alternatívy ako splav, či cyklistika. Ak by som nebol chorý určite niektorú z nich zvážim, okolie je naozaj prekrásne.
K autu som zišiel pešo, rozbahnenou cestou do hostela a zaslúžený spánok. Môj tretí deň s autom bolo slnečno a návrat cez hory ma veľmi bavil. Doplnil som zoznam navštívených ruin a zastavil som sa vo fabrike na soľ. Pokúsili som sa najesť, ale opäť som skončil s omeletou a nedopečenými hranolkami. Vrátil som auto, našiel hostel v Cuscu a rozhodol sa už oddychovať. Tráviace ťažkosti spojili sily so slabosťou z riedkeho vzduchu a výsledok bol, že som mal chuť ísť domov. Fotky rozprávajú krajší príbeh, určite si pozrite aj ten.
Od návratu z Antarktídy naozaj často mením názor na to či ma cestovanie ešte baví. Stále som sa nerozhodol.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *