15-08-2011 Zabudnuté veci

Občas niečo zabudnem, včera som zabudol hneď dve veci. Prvá vec čo som asi mal spraviť je vysvetlenie toho posledného nadpisu. „I don’t know.“ bola odpoveď ktorej som sa dočkal na otázku prečo je nočný autobus zo Siem Reap do Bangkoku dvakrát taký drahý ako denný. Keby sa pánko nebol usmieval, bol by som mu aj uveril. Teraz mám pocit, že je to tým, že nočným sme ísť chceli a denným nie. A tým, že čakajúc na ten druhý musíme niekde prenocovať. Teraz namiesto nočáku do Bangkoku ideme nočákom z neho.

Ďalej som zabudol doplniť zbierku kliatieb, čo na mňa padli. Ešte v Šanghaji na železničnej stanici ma asi prekliala postaršia pani, lebo som jej dal málo. No a včera to bol Kambodžský chlapec čo nám ukázal cestu aj keď sme vraveli, že vieme kam ideme. Včera mi celkovo väčšina domácich kazila náladu.


Z kráľovstva do kráľovstva.

Dnes sa nám teda v zdraví a šťastí, len s mierne zdvihnutým adrenalínom, podarilo opustiť Kambodžské kráľovstvo. Tri dni a dve noci sú rozhodne na krajinu málo, no ak ich máte stráviť ako radový turista uprostred svetoznámich pamiatok, tiež by ste sa tešili preč.

Z toho mála čo som videl, súdim, že je to veľmi chudobná kajina s mizivou šancou, že sa to v budúcnosti zmení. Zdá sa, ako by sa chceli orientovať na cestovný ruch, podmienky by na to aj mali, ale s prístupom s akým som sa stretol ja to ďaleko nedotiahnu.

Kraj je zjavne často sužovaný povodňami, korytá riek sú plytké, neudržiavané, krajina je jedna veľká rovina z piesku a klíma tropická. Obdobia dažďov a monzúny, to chcem tou klímou naznačiť. Väčšina domov je postavená na drevených stĺpoch asi 2 metre nad zemou a mali sme aj príležitosť vidieť prečo.

Kambodžu dosť neprekvapivo pokrývajú ryžové polia, sem tam z nich trčí guľatá palma s kokosmi a z niekade mali v stánkoch lacné ananásy. Kde nežijú ľudia, tam je džungľa ako z filmu. Kambodža je zo štátov ktoré som zatiaľ navštívil k pojmu „banánová republika“ suverénne najbližšie.


Dnes sa nám teda v zdraví a šťastí, len s mierne zdvihnutým adrenalínom, podarilo vstúpiť do Thajského kráľovstva. Naozaj hneď po vstupe do krajiny nás uvítala novinka, víza sme síce pri vtupe nepotrebovali, no sľubovaných 30 dní pobytu nám skrátili na 14. Vraj 30 je len pre tých čo prídu lietadlom. Je to pochopiteľné, no spomenúť to v tom svojom vyhlásení na stánkach ambasády mohli.

Teraz máme taký problém, že musíme štát opustiť päť dní pred tým ako nám ide lietadlo, alebo si pobyt predĺžiť – za prachy. A tak nám v hlave skrsla myšlienka skočiť ešte na pár dní do Malajzie. Je to zatiaľ len teória, musíme to omrknúť na webe, no čas aj peniaze na to ešte máme. Lepšie ako vyhadzovať peniaze za štyri dni, čo by sme aj tak preležali na pláži.

Z tých pár hodín v Thajsku súdim, že to bude podstatne bohatšia a lepšie zorganizovaná zem, než tá z ktorej prichádzame. A že asi majú svojich monarchov veľmi radi, ich obrázky a minisvätine sú na každom kroku. Laššky ma niekoľko krát varoval, že ich urážka sa trestá. On má predstavu o mojej úcte k autoritám. Ani môj plán ukradnúť niektorú zo všadeprítomných vlajočiek na pamiatku sa mu nepozdáva. Už vo Vietname ma to mrzelo, tam ich však mali vysoko, tu by som na niektorú mohol dotiahnuť. Aj keď vietnamská je krajšia, to ma asi bude ešte chvíľu mrzieť.

Zajtra Chiang Mai.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *