13-12-2016 Dráha krása

Po dni „voľna“, keď sme upratali auto a plánovali cestu, ja som sa rozčuľoval s poistením auta v Argentíne a konečne som sa dostal k zaveseniu článkov a obrázkov na web, sme vyrazili do Argentíny.

Bez poistenia samozrejme.

dsc03648Ráno sme sa trošku motali, bolo sa treba pobaliť, povedal som si, že si spravím zopár záložných kópií dokladov a chceli sme vybrať peniaze, lebo v Argentíne sú vraj nevýhodné kurzy. Bolo treba umyť auto od soli a kúpil som aj pár pohľadníc, tak sme skočili na poštu. Bankomaty v Bolivii fungujú zvláštnym nespoľahlivým spôsobom, vždy treba obehnúť niekoľko kým z niektorého niečo vypadne, osoba po vás už môže mať smolu. Pri kopírovaní som zabudol pas v kopírke a ani som to nezbadal, ale tá zlatá pani behala nešťastná po uliciach kým nás nenašla, aby mi ho vrátila. Bolo vlastne šťastie, že sme okolo tých bankomatov behali dosť dlho.
dsc03650Auto ostalo čisté asi päť minút, hneď za mestom začala prašná cesta a vydržala asi 200km. V štátoch ako je Bolivia sa vlády neboja odvážnych projektov, rozostavli celý úsek novej cesty súčasne a tak sme asi štyri hodiny behali pomedzí stavebnú techniku. Hustota pracovnej aktivity na cestných stavbách je však podobná ako u nás, mali sme to tam väčšinou času pre seba. Krajina na juhu Bolivie je tvorená z horského masívu hrajúceho všetkými farbami a už na prvý pohľad je to zem bohatá na všetky kovy sveta. Pri zháňaní benzínu, ktorý podľa môjho pozorovania zásadne dochádza keď sme v pustinách, sme sa od domorodca dozvedeli, že sa tam naozaj ťaží kadečo. Pamätám si len zinok a olovo, ale vymenoval asi päť iných kovov a tváril sa, že na ďalšie si len nevie zrovna spomenúť.
dsc03652Krajina to je krásna, no banský priemysel málokde prospieva miestnemu ekosystému a prechádzali sme potoky ktoré boli doslova žlté. O odpadkoch všade kde sa vyskytoval ľudia už nemusím písať, je to to isté ako v Peru. Všetci turisti s ktorými som sa tu rozprával navštívili bane na striebro v Potosi, jeden z hlavných úspechov Španielskej kolonizácie, doslova sa hovorilo o hore striebra. Ťaží sa tam dodnes, a z rozprávania to vyzerá, že sa od čias conquistadorov málo čo zmenilo. Vysoká úrazovosť, s asi 40 úmrtiami ročne, zamestnávanie neplnoletých a pracovné podmienky pre baníkov také mizerné, že pre turistov vznikla akcia „kúp baníkovi darček“, v suvenír shope samozrejme. Almužna pre ťažko pracujúceho človeka zorganizovaná takým spôsobom, aby ešte aj na nej zarobila tretia osoba…

Prírodné bohatstvo je kameňom úrazu chudobných krajín, vláda nepotrebuje spoluprácu širšieho obyvateľstva pre získanie peňazí na udržanie sa pri moci. Je ľahké ťažiť a predávať nespracovanú dsc03661surovinu, nepotrebujete ani technológie, ani vzdelaných obyvateľov, ani rozsiahlu infraštruktúru. Peniaze prichádzajú zo zahraničia a tam sa nik sa nestará ako sú rozdelené a použité. Spomeňte si na to, keď si budete najbližšie kupovať striebornú retiazku, je naozaj veľká šanca že k vám prichádza z Bolivie (ako skoro polovica svetového striebra), kde kôli nej niekto zomrel a peniaze čo zaplatíte budú použité na útlak mnohých ďalších. Ale to by sme nemohli s čistým svedomím ani tankovať či piť kávu… je to komplikovaný svet.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *