12-12-2016 V púšti, slnko zapadá rýchlo

20161212_051022Soľná pláň je waw! Po večeri som bol trochu vyplašený, nemám túto atrakciu prakticky vôbec naštudovanú, vyral som sa len tak z jednej strany na druhú, no nie všade je to rovnaké a hlavne rovnako preskúmané. Rozhodol som sa teda pokračovať bližšie popri okraji, žiadny veľký úspech, mazľavé slané blato vystriedal sypký piesok a najneskôr kamene a rigoly. Veľmi rýchlo som strácal orientáciu, je tma, hviezdy tu nepoznám a mesiac sa hýbe rýchlejšie, než by jeden povedal. Navigácia mi síce pomáhala, ale až spätne keď som videl ktorým smerom som sa pohol. Viac by sa mi zišiel kompas.
Našťastie som uprostred toho zmätku narazil na pomerne vyjazdené koľaje – aby bolo jasné, stôp po podobných bláznoch ako ja je tu plno a radšej som všetky nesledoval, keď aj bolo niečo vyjazdenejšie často sa stopy rýchlo stáčali do kruhu, čo ma ešte viac miatlo. Jedny sľubné koľaje končili pri veľmi odveci plote a pri jeho obchádzaní som skoro poodlamoval kolesá, ocitol som sa totiž na brehu posiatom šutrami.
No bolo to prvú hodinku biedne, nakoniec som však natrafil na krásnu stopu, šla síce po súši no veľmi pekne vyjazdená, mohol som pokojne pridať. Prechádzala naozaj peknými miestami (hovorím ako fanúšik jazdy v teréne) a nakoniec sa skrútila na pláň, trochu vlhký začiatok ma vyplašil, ale stôp bolo toľko, že to muselo viesť niekam do bezpečia. Rozhodne sa mi nechcelo opäť sa túlať na vlastnú päsť tak som pokračoval.
20161212_052629A dobre som spravil, cesta ma doviedla presne tam, kam som mal od rána namierené. Biela planina rozprestierajúca sa kam oko dovidí, smejete sa že je noc, ale je skoro spln a je to tu magické. Ako by som sa ocitol v čase keď zem bola ešte nepopísaný výkres. Rozhodol som sa tam prespať a nastaviť si budík na východ slnka, to budem mať ešte dosť času ráno pohľadať baby, skôr ako za mňa podržia minútku ticha a vyrazia znova na cesty. A východ slnka stál za to, vstal som naň trochu priskoro, slnko v púšti vychádza pomaly a tak som pláň nevidel za úplného slnečného svitu, no bola to nádhera.
img_20161212_131347Nájsť dievčatá nebolo to až také ľahké, skoro nič tu nie je, ale našli sme sa. Lenka je v Južnej Amerike už dva mesiace, najprv dobrovoľníčila v Peru a teraz chce trochu pocestovať. Peťa je tu asi štyri týždne, čisto cestovne. Spoločne by sme sa chceki túlať do januára, niekedy druhý januárový týždeň pojde Lenka opäť dobrovoľníčiť do Kolumbie a Peťa chce ísť na Kubu. Všetkým faninkám odkazujem, že náš vzťah je čisto priateľský, môžte si na mňa stále robiť nádeje. Dnes sme vyhlásili deň voľna, kedy sa ja dám dokopy, upraceme auto a spravíme plán na ďalšie dni. Vyzerá to na Argentínu, takže určite musíme zohnať poistku a popozerať zaujímavosti. V pláne sú zatiaľ vodopády Iguaza a Buenos Aires, vzdialenosti sa počítajú na tisícky kilometrov takže to treba zahustiť.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *