12-08-2011 Veterné palmy

To čo je vo vlaku za veľa slov nestojí. Tak sa pozeráme z okien a hádame čo tam asi je. Moc tu toho nepoznáme, presúvame sa stále na juh a fauna v okolí by sa dala označiť za tropickú. Vlak míňa jednu plantáž za druhou a netušíme čo to tam asi pestujú. Ako správni bádatelia si teda sami vymýšľame názvy, pôvody a použitie plodín. Historické a kultúrne pozadie dopracujeme až v pohodlí domova.


Zatiaľ sme sa zhodli na tom, že všetko čo pestujú sa používa pri výrobe alkoholu, s výnimkou vriec, podov vrecovníkového fikusu, ktoré sa používajú ako vrecia. Rozpoznali sme niekoľko rôznych druhov sladkých zemiakov, obrie citróny, veterné palmy a banánovníky. Všetko sú to samozrejme rôzne druhy fikusov, nič iné tu v trópoch ani nerastie. Teda ešte ryža a kravy.


A stále na cestách

Po nočnej a poldennej jazde vlakom sme dorazili do najväčšieho mesta Vietnamu do Mesta pána Ho Chi Minha, alebo starším a známejším menom do Saigonu. Moc sme nad ďalším krokom nepremýšľali a tak sme museli už od stanice improvizovať. Vykľučkovať z davu motorkárov a taxikárov, dostať sa niekam do mesta, nájsť internet a zistiť čo ďalej. Buď ako do kambodže alebo kam do hostela. Potom sme zašli na miesto odkiaľ údajne odchádza väčšina spojov do Phnom Pénh, aby sme zistili či sa ešte do niektorého zmestíme.

Kúpili sme lístky na 23:30 a tak nám ostalo ešte viac ako päť hodín na preskúmanie mesta. Za pol hodinu odchádzame do Kambodže a rovno do Siem Reap. Tam by nás mala očakávať asi najväčšia atrakcia celej výpravy, historické mesto Angkor Wat. Len nás ešte delí asi 20 hodín cesty v autobuse a jedna štátna hranica.

Saigon je podľa toho čo som dnes videl veľmi milé mesto s milými ľudmi. Neotravujú, nedvíhajú ceny a keď sa spýtate na cestu, povedia vám. Chovanjú sa k cudzincom zásadne odlišne ako v iných vietnamských mestách kde sme boli. Mesto však má drobnú chybičku, skoro nič lákavé tu nie je. Pár múzeí, opera, katedrála a niekde mimo mesta tunely z poslednej vojny. Za tých pár hodín sme videli viac než polovicu a stihli sme sa pri tom aj nudiť.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *