12-07-2011

Tak takéto pohodlie som pri písaní zatiaľ nemal! Kenečne sme v Daliene. Popri včerajšej útrpnej ceste vlakom som nemal síl ani príležitosti zaznamenávať náš postup a kedže mám ojedinelú možnosť vyberať si kedy a ako budem písať, počkal som do večera. Teraz ako správny dobrodruh a cestopisec sedím za velikánskym písacím stolom pri svetle stolnej lampičky a nohy v papučiach.


Z predvčerajšej a včerajšej cesty vlakom sme nakoniec prestáli len asi polovicu. Nie všetky sedadlá boli obsadené na celú trasu, na naše šťastie voľno bolo hlavne v noci, cez deň už bola dosť tlačenica. Niekedy nebolo ani kde stáť. Domáci sú však hrozne milí a niektorí sa s nami v sedení striedali.

Musím napraviť jeden omyl, keď som pred pár dňami opisoval ako vnímam Rusov, použil som prirovnanie k Číňanom a mohlo to vyznieť, že Číňania sú falošní. To vôbec nie, čo so chcel povedať je, že na rozdiel od Rusov z Číňanov priateľskosť a ochota srší na všetky strany až to páli zrak. Občasné pokusy obohatiť sa na váš účet sú typické hlavne pre obchodníkov a taxikárov, lenže to platí asi v každej krajine.

Na záver cesty sme sa zblížili s partiou domácich ktorí nás najčastejšie púšťali si sadnúť. Veselo sa rozprávali, zabávali sa s nami, myslel som si že sú rodina alebo aspoň nejaký známi, no ukázalo sa, že sa vidia prvý krát v živote. Je to ozaj moc priateľský národ. Po anglicky vedel iba jeden, aj to len tak úchytkom, bolo ozaj zaujímavé vysvetľovať im niektoré veci. Došlo aj ku kresleniu obrázkov a celkom úspešne – našu mapu sveta sme museli prekresľovať na tri kópie, pretože si každý chcel zobrať jednu na pamiatku.

Laššky nás prišiel čakať už na stanicu, keby sme ho po roku nevedeli spoznať napísal si aj ceduľku s našimi menami. Konečne niekto kto sa na cestu teší aspoň tak ako ja. Správne, cesta sa ešte len začína. To čo sme absolvovali doteraz bol len komplikovaný spôsob ako sa dostať do Číny. Dnes sme sa len pomotávali a oddychovali – z toho státia mi večer opuchla noha, od Bajkalu si nesiem na nose herpes a mám mierne zaparený rozkrok, ja sa mám z čoho dávať dokopy.

Zajtra začíname Dalienskými atrakciami a skutočnou dovolenkou. Musím sa priznať, že každé jedlo v Číne je pre mňa malý sviatok a väčšinou sa ani neviem dočkať kedy konečne zase vyhladnem. Varia ozaj výborne a lacno. Zdá sa, že sa veci obracajú k lepšiemu. Ale moc sa bojím, že prídu zlé správy z domova, starká je chorá.


peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *