10-08-2011 Prekliaty

Tak sa zdá, že kliatby vietnamských šupákov fungujú lepšie ako tie slovenské. Do rána ma schvátila zimnica, potom horúčka a veci sa diali aj v mojom tráviacom trakte. Dalo by sa to vysvetliť racionálne, že bacilovi vo mne pomohla klimatizácia a črevné problémy spôsobilo to ako a kde sa stravujeme. To je málo mystické – je to kliatba!


Zatiaľ sa však zdá, že ani magické sily zla nestačia na Panadol. Dal som si jeden, prepotil som všetko posteľné prádlo aj s matracom z oboch strán a poobede sme už mašírovali k mestskej citadele. Dosť veľký komplex palácov a s nimi súvisiacich budov bol cez vojnu zničený a obnoviť sa im podarilo zatiaľ len časť z neho. Najjednoduchšie sa to dá prirovnať k Zakázanému mestu napríklad v Pekingu.

Kto tam nebol vedzte, že je to hromada nádvorí, palácov, trónnych siení, záhrad a priekop či hradných múrov. Opisujem to stručne no páčilo sa mi to, turistov ubudlo, bol tam kľud a dokonca tam pobehovali dva prenajateľné slony. Vyzerali síce dosť utrápene a museli sme ich poľutovať, ale môžeme už o sebe povedať, že nás na chodníku predbiehal slon.

Večer som si dokonca trúfol sa najesť. Našli sme milý podnik s dvojjazyčným menu a rozumnými cenami. Tak sme to využili a naučili sa pár výrazov, keďže anglické menu je skôr rarita či znak predraženosti. Dal som si zeleninvé phở a bolo 10x lepšie než to čo sme mali v Hanoji. Padlo mi naozaj dobre a vyhol som sa vifonke, ktorú nesieme hádam už od Šanghaja. Dnes to ušlo.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *