1-1-2017 O počasí

Silvestrovska hostinaPár dní ktoré som strávil poflakovaním sa po Rozariu mi dalo možnosť pozorovať bežný život v Argentíne a tak sa dnes s vami podelím o pár múdrostí. Pozorovanie číslo jedna: podnebie diktuje muziku. Včera bolo napríklad 42 stupňov a skoro ma trafil šľak.

Po rozlúčke s Lenkou a Peťou som zaniesol auto ku Koreňovcom, zbalil si do igelitky pár vecí, vlastne pri tom koľko toho mám som si zobral všetko, a ubytoval sa v hostely v meste. Za dva doláre na noc extra sa niekedy dostanete z bezdomoveckých kutíc, keby som chcel byť romantický poviem: „hostelov s charizmou“, do krásnych, čistých a uprataných priestorov porovnateľných s trojhviezdičkovými hotelmi. Na izbe pre ôsmych sme boli najprv traja, po dvoch dňoch som mal izbu len pre seba. Jeden spolubývajúci mi daroval sveter, v Patagónii už bol a chystá sa do tepla na sever, tak ho vraj nebude potrebovať.

Posledna vecera s dievcatami, prva s Korenom a Romi
Rozlúčka a zvýtanie

Musím podotknúť, že som mu nespomínal v akej som situácii, tak to buď spravil spontánne, alebo už na mne vidieť, že mám za sebou pár ťažkých dní. Ďalších pár tričiek a košelí som dostal u Koreňovcov (tu už som žobral), takže sa mi pomaly skladá použiteľná výbava. Mydlo a šampón som „našiel“ v sprche v hostely a zubnú kefku som dostal pod stromček od dievčat. Ešte potrebujem gate, topánky a batoh.

img-20161230-wa0004
Moja izba

Po dvoch dňoch povaľovania sa na izbe som sa rozhdol byť užitočný a vybral som sa, ja blázon, nakupovať. Pre rozmaznaného európana, zvyknutého na koncept otváracích hodín je výlet do centra naozaj život ohrozujúci zážitok. Na dvojhodinovú prechádzku po meste v týchto končinách by vám lekár odporučil tak dva litre vody, ja som sa po uliciach potuloval prakticky celý deň. Odubytoval som zavčasu ráno, okolo jedenástej, a prvú hodinu a pol som nevychádzal z údivu nad miestnymi cenami a mizernou kvalitou tovaru. Niektoré veci môžu počkať a asi ich kúpim až v Chile, no batoh potrebujem. Chcel by som po novom roku spraviť nejakú turistiku a niesť stan v igelitke by asi nebolo praktické. Kým som sa konečne zmieril s tým čo si budem musieť kúpiť a koľko to bude stáť, bola už skoro jedna a začali sa diať divné veci. Obchody jeden po druhom mizli za plechovými roletami alebo mrežami, obednú prestávku tu berú naozaj vážne, trvá tri až päť hodín a život sa naozaj zastaví. Ponevieral som sa teda prázdnymi ulicami do piatej dúfajúc, že obchod s ruksakmi ešte otvoria, ale na silvestra sa už nikto neunúval. Povedal by som, že sa mi nepáči, keď nerešpektujú svoje otváracie hodiny, no nič také tu neexistuje. Na dverách a výkladoch obchodov je sotva názov, reklama a občas nálepky označujúce možnosť platenia kartou – väčšinou neplatné. Batoh teda nemám a holý život mi v tom teple zachránilo len pítko v parku, teda u nás by som sa z takého nenapil, ale extrémna núdza si žiada extrémne opatrenia.

Hlavna ulica pocas siesty
Ulice počas siesty

U nás sme zvyknutí na to, že aj počas horúcich letných dní začne teplota najneskôr o tretej postupne klesať, je to dané uhlom pod akým na nás svieti slnko. Ale ak ste bližšie k rovníku, slnko je aj o šiestej večer ešte vysoko a teplota tu môže pokojne stúpať aj do siedmej. Rád by som povedal, že potom sa začne ochladzovať, ale nezačne. Mám pocit, že teplota klesá až na jeseň, lebo aj o jednej v noci je tu cez tridsať a potím sa ako taký jazzman. Ďalší reflex čo si prinášam z domu a nefunguje, je že pri rieke je vzduch sviežejší a chladnejší. Nie pokiaľ rieka priteká z tropického pralesa a má za sebou tritisíc kilometrov rozpálených subtrópov. Žiadny svieži vzduch neprináša, no údajne niekedy po záplavách v Brazílii priplaví zaujímavé zvieratá z džungle, ako hrochy, krokodíly alebo anakondy. Koreň tvrdí, že Romi preháňa a jediné čo videl priplávať po rieke on, bolo prasa. Ale veľké.

A tak som našiel útočisko pri Vlajkovom pamätníku, Monumento de las Banderas ktorý poznáte z fotiek pri poslednom článku. Veľké mramorové portály poskytovali tieň a priemny prievan. Pomník non-stop strážia vojaci a tak som sa cítil bezpečne, dokonca som vytiahol tablet a čítal si a myslím, že som na chvíľu aj zaspal. Sieste sa tu asi vyhnúť nedá. Čakanie mi dalo kopec času rozmýšľať nad tým aká je trojhodinová obedná prestávka blbosť a prečo by to u nás nikdy nemohlo fungovať. Je to z časti vec tradície, z časti dané podnebím a myslím, že dôležitý je aj stav ekonomiky, historický vývoj a podobné detaily. Som presvedčený, že tradícia poobednej siesty vzikla v čase, keď skoro všetci pracovali na poli alebo inde vonku a skryť sa počas najväčších horúčav bolo nevyhnutné. Prečo dnes zatvárajú klimatizované obchody netuším, asi len kvôli nedostatku zákazníkov. Druhá podmienka na to aby siesta fungovala je, že väčšina ľudí pracuje doma alebo v tesnej blízkosti domova. Inak by sa samozrejme vyspať nestihli a bola by to strata času. Musím podotknúť, že priemysel v Argentíne je veľmi ojedinelý zjav, skôr je to tu samá farma a píla. Vďaka tomu, že ľudia tu kopec času cez deň prespia a ani ráno sa do práce neponáhľajú, musia pracovať dlho do večera. Rodinný a spoločenský život sa presunul na noc. Večera začína okolo desiatej a trvá aj do polnoci, potom ešte vysedávanie a korzovanie sa. Kedy robia domáce práce netuším.

Argentina
90% Argentíny

Ak porovnám situáciu u nás, tak ma hneď na začiatku zastaví fakt, že počas väčšiny roka by sme v noci pri vysedávaní vonku zmrzli. Tým, že sme ďalej od rovníka rozdiely medzi ročnými obdobiami sú oveľa extrémnejšie a aj dĺžka dňa sa počas roka mení výraznejšie. Naše tradície sú teda založené skôr na práve spomenutých ročných obdobiach. No zájdem o niečo ďalej, tradíciu drobných živnostníkov a poľnohospodárov u nás v čase socializmu vystriedala práca na smeny vo fabrikách. Takmer každý za prácou dochádza a skočiť si cez deň domov na šlofíka by sa málokomu oplatilo. Ani nehovoriac o tom, že by bolo nutné preorganizovať systém práce na smeny, čo by z neho spravilo peklo na druhú. Typický slovák si rád po práci doma ešte niečo „porobí“, ale záhradkárčiť po deviatej večer by sa už asi nikomu nechcelo. Takisto skoré ranné vstávanie je podľa mňa dané tradíciou domáceho chovu zvierat (v kontraste s megafarmami a plantážami tu v Argentíne), sliepky začnú kvákať pri východe slnka a krava sa tiež nepodojí sama. Práca na smeny túto tradíciu len posilnila a preto radšej v noci spíme.
Viem, že socializmus je už minulosť a naša ekonomika sa začína orientovať na služby, ako vo väčšine vyspelých štátov. Stále viac slovákov pracuje z domu, alebo na plávajúci pracovný čas, no sila tradície ostáva a ešte vždy sa všetci ponáhľame z práce domov. Aj keď už nechováme dobytok a nesadíme zemiaky, nikomu sa nechce pracovať dlho do večera, nie je to zdravé. Podobne to bude asi tu so siestou, všetci spia, idem aj ja, aj tak nemôžem robiť nič iné, lebo všetko je zavreté.

20161231_204110
Večera

Aby som dokončil môj silvestrovský príbeh, potom čo som vzdal nakupovanie, som sa presunul ku Koreňovcom. Tak trochu som sa sám pozval na ich novoročné oslavy. V Argentíne existuje tradícia opekačiek v trochu extrémnejšej podobe ako u nás, v zásade vezmete polku kravy a umiestnite ju do blízkosti ohňa. Majú rôzne techniky, buď s pahrebou, dreveným uhlím, zahrabávaním, točením na ražni a podobne, vždy však ide o naozaj veľké kusy mäsa. Hostia sa začali schádzať okolo desiatej, večera začínala asi hodinku nato, akurát aby sa stihlo dojesť pred polnocou. Popíjala sa sangia, pivo, fernet a šampanské, okrem mäsa každý doniesol z domu šalát a vyjedali sa sendviče, mladší si púšťali ska, starší uprednostňujú mieste verzie senzusu, občas sa niekto išiel schladiť do bazéna, spev, tanec a pohoda do skorých ranných hodín. Asi takto sa oslavuje v ArgentineAk som tento rok (minulý) zmeškal Vianoce tak na Silvestra som si to vynahradil.

 

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

3 thoughts to “1-1-2017 O počasí”

  1. Nazdar Peťko. Dobre sa to číta, byť tebou tak vážne uvažujem že sa dám na dráhu spisovateľa. Držím ti palec a keď budeš na Slovensku tak sa určite ozvi, dáme nejaké to pivko. Drž sa Peťo

  2. Pěkný článek, Peťo 😉
    Jen pro info, u nás jsme měli přes noc něco okolo -20°
    Ale, že k tomu máme i hromadu sněhu, člověku to přijde celkem fajn.
    Těším se na další příspěvek

  3. To som mal na mysli keď som písal, že sa poteším komentárom: chválte ma! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *