08-08-2019 Polčas rozpadu

Dúfam, že dnešný deň nevstúpi do histórie ako začiatok ďalšej Kirgizskej revolúcie (myslím, že zrovna oslavujú 20. výročie tej predposlednej). Včera sa špeciálne jednotky pokúsili zatknúť ex-prezidenta a nedá sa povedať, že by akcia prebehla zrovna hladko. Správy máme riedke a rozmanité, určite tam však bolo veľa zranených a už potvrdili aj jednu obeť. Na recepcii nám preistotu odporučili nechodiť do centra, život v Biškeku vyzerá stále maximálne pokojne, ale opatrnosť je zadarmo a centrum sme si vyobzerali za posledné dni až až. Je tam teplo.

Do Biškeku sme dorazili pred piatimi dňami, ešte vo štvorici. Dvaja K odlietali piateho skoro ráno a tak sme s nimi absolvovali povinné turné po suveníršopoch a okolo polnoci zo štvrtého na piateho ich boli hodiť na letisko. K3 v duchu svojej komixovej identity využil poslednú príležitosť na zabudnutie peňaženky. Najprv v stánku na tržnici, a keď bol tento pokus zmarený čestným obchodníkom, nechal ju v aute pred letiskom. Bolo tak štvrť na dve ráno keď nám volali, že sa máme na letisko vrátiť, lebo v nej mal K3 aj doklady.

Ako sa chlapi nakoniec dostali domov nevieme, poslednú správu sme od nich dostali z letiska v Budapešti, ale to je už tak blízko, že to môžeme pokladať za šťastný návrat do vlasti.

Mne a Lašškimu ostalo do odletu ešte pár dní, pôvodný plán bol po vrátení Marušky navštíviť park Ala-Archa blízko Biškeku. Lenže dvojitá nočná jazda na letisko a pohodlie na hostelovej izbe natoľko očarili našu lenivú stránku, že sme všetky väčšie plány zavrhli a rozhodli sa dáko prebaviť v meste. Spätne to hodnotím ako správne rozhodnutie, aj keď veľkým mínusom života v meste je neúnosné teplo a mizerné ovzdušie.

Tých pár dní ušlo ako voda, boli sme v kine, v múzeu umenia, prekutali všetky mestské parky, jeden deň sme zašli k horúcim prameňom a k vodopádu. Všetko dôkladne prekladané výživnou Kirgizskou kuchyňou doplnenou o dorážanie našich vlastných zbytkov z čias kempovania. Pomedzi to sme hojne hrali karty a dospávali opicu z kvalitných Kirgizských vín. Každý deň zmrzlinka a kvas, pravidelné sťahovanie sa na nové izby vrámci hostela a hľadanie bájnej reštaurácie Fakír, ktorú si asi niekto vymyslel ako internetový vtip, lebo podľa troch zdrojov sa nachádza na troch rôznych adresách. Všetky sme overili a je to hoax.

Tento článok píšem hlavne, aby bolo doma jasné že sme v poriadku a oddychujeme pred návratom ku každodenným povinnostiam pracovného a rodinného života. Píšem ho na telefóne, čím ospravedlňujem vyšší než bežný počet preklepov, lebo väčšinu našej výpočtovej techniky zbalil K3. Snáď sa ešte odhodlám k záverečnému článku v pohodlí domova, nateraz však vedzte, že to tu balíme a ideme domov – spomínať ako tu bolo pekne.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *