08-08-2011 Ozajstný div sveta

Ráno sme vstali, ujo nás vyzdvihol takmer bez meškania a odviedol nás na miesto kde sme počkali na autobus. Po dvoch hodinách jazdy sme mali prestávku na nakúpenie pamiatočných predmetov. Nasledovali ďalšie dve hodiny jazdy na pláž – teda na pobrežie, tam sme naskočili na loď, ktorá nás asi hodinu viezla medzi skalnaté útesy a tam sme dostali obed.


Odviezli sme sa ešte kúsok a mali sme prestávku na povozenie sa na menších loďkách pomedzi útesy a v jaskyniach. Nezaplatili sme príplatok, tak sme si zahrali na veľkej lodi karty. Potom sme sa viezli ešte kus a vystúpili na jednom z ostrovov a tam bola veľká jaskyňa. Pozreli sme si ju a šli späť na breh. Dve hodiny v buse, prestávka na nákup a dve hodiny do Hanoja. Večera, sprcha a spať.

Tak vidíte! Keď opisujem, čo sme robili, je to nuda. To preto opisujem všetko tak nepresne, expresívne a úplne neobjektívne, svoje vnútorné rozpoloženie dopĺňam, aby ste si to vedeli aspoň trocha rozšifrovať a zobjektívniť. A ešte preto, lebo to aj tak nik čítať nebude.


A viete, čo je ten skutočný div sveta? Človek! Všetko je schopný využiť vo svoj prospech, inými slovami: všetko chceme speňažiť. Všetko je tu pre nás, celý svet. Videl som veľa krásnych miest poškodených len kvôli našemu pôžitku a dosť celkom zničených, aby sa z toho dali vytĺcť nejaké peniaze.

Napríklad dnes, nádherný záliv s krásnymi ostrovmi a v ňom tak milión lodí s turistami, voda plná odpadkov. Stovky najrôznejších morských živočíchov, žijúcich v plastových ládičkách, čakajúcich kým si ich niekto vyberie, aby ich skôr zo srandy ako od hladu roztrhal na kusy a zjedol. Keďže spomínaná jaskyňa asi nebola dosť pekná sama o sebe, doplnili ju farebným osvetlením, betónovými jazierkami, dokonca fontánkami! SVETOVÉ PRÍRODNÉ DEDIČTVO!!!

Inak asi najkrajšia a definitívne najväčšia jaskyňa v akej som bol. Keď som videl, ako si tam len tak do stien vysekali schody a zamaskovali ich betónovým zábradlím, čo malo pripomínať zvyšok jaskyne, myslel som, že niekoho zbijem. Odpadky v každej neosvetlenej diere už boli len napraviteľné minimum.

Ľudia sma naozaj divní, napríklad: prečo mi to vôbec prekáža? Je to len skala čo má milióny rokov, ako každá iná…

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *