06-08-2011 Všetko nové

Nový deň, nový zápis do nového zošita v novom štáte a novým systémom. Pribudnú nadpisy, ktoré asi rýchlo zruším, ale dnes ma jeden napadol, tak prečo neskúsiť niečo nové? Sme už pár hodín v Hanoji a ešte o pár hodín viac vo Vietname. Zatiaľ sa mi všetko páči.


Príroda je aspoň tu na severe veľmi podobná tej na juhu Číny. Samé strmé skalnaté kopce, prebíjajúce sa jeden cez druhý a v tých úzkych dolinkách medzi nimi sa usadili ľudia. Napriek tomu, že terén tu majú ešte hornatejší ako na Horehroní, rozhodli sa miestni živiť farmárčením. A tak vo svahoch kam by sa mne nechcelo chdiť ani na hríby veselo pestujú kukuricu. Na vrcholy spomínaných kopcov si naťahali lanovky a nasadili tam dáke ovocné stromy, ktoré som na diaľku nespoznal.

Ešte viac ma pobavila miestna architektúra, údajne francúzska, francúzi by sa asi divili. Domčeku tu majú naozaj pekné a nápadité, nenájdete dva postavené v rovnakom štýle. Skoro by som povedal, že sa naozaj nechajú často inšpirovať niečím čo videli v Európe, avšak čo u nás asi nevideli sú rozmery tých domov. Priemerný vidiecky dom tu má šírku asi štyri metre, dĺžku tak desať, ale má asi tri poschodia. Videl som jeden čo mal tých poschodí šesť – teda takých čínskych, kde sa počíta aj prízemie – výška toho domu 2x presahuje hĺbku a 5x šírku. Krásna cifrovaná fasáda s balkónikmi a francúzskymi oknami tú disproporciu nezachránila. Keby mali tie domce aspoň poopierané o seba, akože sa širšie nezmestili, no tu ich stavajú len tak sólo v strede ryžového poľa.

V Hanoji nás autobus vyložil dosť naverímbohaotcavšemohúceho, ďaleko od centra, hostela, či nebodaj aspoň banky, kde by sme vybrali dáke miestne dongy. A tak sme museli pátrať na vlastné päste, odmietajúc všetky ponuky milých taxikárov, čo nás chceli ďalekej cesty ušetriť.

Všetko sme našli asi za hodinu a to dokonca bez angličtiny. Veľkou výhodou je, že vo Vietname používajú miesto čudesných znakov obyčajnú latinku obohatenú o rôzne ingnorovateľné háčiky, vlnovky, apostrofy či otázniky nad, pod a medzi písmenkami.

Po tom turistickom Hanoji sme sa dnes motali len chvíľu aj to po tme, tak sa zatiaľ rozpisovať nejdem. Je tu hróóóózne veľa cudzincov a všetci sú veľký a tučný. Môj pocit výnimočnosti je preč.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *