05-08-2011

Dnes mám pred sebou zaujímavú úlohu, musím napísať sedem strán textu. A presne sedem, aby som sa zmestil do zošita a aby bol celý využitý. Vychádza to akurát, zajtra ráno sadáme na autobus do Hanoja a otvárame tak celkom novú kapitolu nášho putovania.

Po takmer mesiaci vegetenia v Číne zavítame do ďalšej krajiny ktorej jazyk nepoznáme. Tentoraz to bude zrejme ešte horšie ako v Rusku. Spoliahať sa budeme ako správni západniarski turisti na angličtinu a kde bude medzera v komunikácii, nahradia ju peniaze. Vietnam by mal byť na cudzincov o niečo zvyknutejší, tak to snáď nejako dopadne. Víza už máme bezpečne v pasoch a vieme kde sú naše pasy, čo je tiež veľké plus oproti časom minulým.

Tempo cestovania sa opäť o niečo zrýchli, máme asi štyri týždne na tri krajiny a asi 3000 km. Keď a ak sa vrátim, budem môcť povedať, že som tie štáty prešiel, ale nie, že som ich spoznal. Na to by som tam musel zrejme žiť. Čo nechcem. Vidieť stačí.

Keďže dnes sme nerobili nič iné, než povedzme včera či deň pred tým, budem musieť prikročiť k tomu čo som plánoval ako jadro tohto zápisu. A teda k záverečnému komentáru o Číne. Opäť začnem jasným varovaním pred tým, že sa jedná o moje subjektívne presvedčenie, ovplyvnené mojou povahou, mojimi skúsenosťami a momentálnou náladou. Viem, že som toho videl primálo na to, aby som mohol vyvodzovať závery a že prt do veci vidím. Aj tak si nemôžem pomôcť a musím mať na veci vlastný názor. Stojím na špičke ľadovca a pokúsim sa ho opísať a možno budem hádať, koľko toho ešte ostalo pod vodou.


Čína je veľká! A žije v nej veľa ľudí a hoc aj vyzerajú jeden ako druhý, nič to nemení na tom koľko ich je a že ich na rozdiel od nás pribúda. Každý šiesty človek je Číňan a títo všetci sú zhromaždení v jednom štáte s jednou vládou. A táto vláda je iná ako vlády na západe, táto má jasne vytýčené ciele a má plán ako ich dosiahnuť.

Už sa bojíte?

No, aj to príde – že sa ich budeme báť. Aj keď sú takí maličkí a večne vysmiati a priateľskí. Ale ešte nie, v Číne sa ešte len buduje, zatiaľ má dosť vnútorných problémov. Kamkoľvek sa pohnete, vidíte stovky žeriavov a rozostavaných budov, byty, obchodné centrá, dialnice, tunely, železničné trate, letiská, prístavy…

Všetko okolo čoho sa u nás najprv pár rokov filozofuje, potom sa zháňajú peniaze a až nakoniec sa to predražene a s meškaním, samozrejme aj tak so všetkou pompou dobuduje, sa tu len tak objaví za pár mesiacov. Myslíte, že je to tým, že je to bohatý štát? Ale kdeže, oni to jednoducho potrebujú a čakanie a otáľanie im nepomôže. Ľudia nemajú kde bývať a množia sa, tak im treba pristrihnúť krídelká a postaviť byty. Doprava nefunguje, tak sa postavia nové cesty, keď je problém rieši sa. Výhody totalitnej vlády.

Nebudem z Číny robiť superveľmoc, problémov je tu viac než dosť a sú ešte ďaleko od toho aby mohli machrovať. Myslím, že zatiaľ štát ťaží z biedy vlastného ľudu, nie len z lacnej pracovnej sily či slabého vzdelania, aj z jednoduchého nedostatku niektorých komodít na trhu. Čína zatiaľ nemá poriadny dôchodkový systém, jedna z vecí ktoré potápajú ekonomiky západu. Populačná pyramída má zatiaľ tvar naozajstnej pyramídy, no opatrenia na zníženie rastu populácie sa skôr či neskôr prejavia. Stúpajúca životná úroveň zvýši vlastnú spotrebu štátu, čo určite obmedzí export.

Páni v Pekingu to určite vedia a budú sa snažiť ostávajúci čas čím viac využiť, spraviť si náskok, poučiť sa z chýb západu a stavím sa, že už majú pripravený aj plán B. Ten ktorého by sme sa mali báť. Bolo by naivné veriť, že po tisícoch rokov vojen už svet navždy ostane taký je dnes.

Čína je obor ktorý si zatiaľ len upratuje vo svojej jaskyni a živý sa farmárčením a vychováva svoje malé obrie deti. Možno im bude jedného dňa jaskyňa malá a pole ich už neuživí. Možno, ja neviem.

Nedá mi prejsť Čínou a neokomentovať miestne štátne zriadenie. Samozrejme, Čína je ľudová republika s prezidentom a pártisícčlenným parlamentom v Pekingu, je rozdelená na provincie a autonómne oblasti s vlastnými miestnymi vládami a tak. To si nájdite na internete.

Páči sa mi ako je v Číne totalita a demokracia zároveň. A vládnu komunisti čo prešli na trhové hospodárstvo. V konflikte štát-jednotlivec je vždy na vrchu štát a najlepšie na tom všetkom je, že to funguje!

Máte síce na výber kandidátov len jednej strany – ale máte na výber. Popri komunizme môžete byť miliardár a rovnako dobre aj žobrák či bezdomovec. A kto už potrebuje k životu stavať sa do prieku so štátom? To som ofšem nadľahčil, obmedzení je tu pre občana viac. Od problémov pri svojvoľnom sťahovaní sa, cez výber skôl pre svoje deti, po obmedzenie ich maximálneho množstva. V Číne je ešte stále bieda a vyzerá to tak, že štát robí všetko pre to, aby to nedopadlo chaosom a ešte väčšou biedou.

A z vonka to musí vyzerať, že ľud je šťastný a štát silný.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *