04-07-2019

Dnes je zima. Ako Duni ráno vtipne poznamenal: „Keď už Rusi vyťahujú svetre, čo mi potom?“. Vonku sa zatiahlo a prší, podľa mňa je tak 20°C, čo môže byť po tých horúčavách dosť málo. Dúfam, že nenachladnem, zajtra som sa tešil na Bajkal a nachladnúť som chcel až tam.

Idem venovať pár riedkov posádke nášho vagóna. Som zvedavý čo by povedali všetci tí čo mi tvrdili, že transsibírska magistrála je nebezpečná na všetky tie deti, čo sa tu hrajú v chodbičke. Cestujú s nami najčastejšie celé rodiny, funguje to asi tak – čím menšia skupina tým bližšie idú. Sme v dosť starom vagóne ktorý je pomerne prázdny a tak sa tu premelie aj dosť zamestnancov RŽD (Rosijskje Železnoje Dorogy), tí cestujú zadarmo na neobsadených miestach, najčastejšie len jednu stanicu.

Možno je na mieste poznamenať, že Rusky sú naozaj pekné. Prirodzenú blondínu tu stretnete na každom rohu. Vo vagóne máme momentálne asi dve. Jedna za mnou stále chodí, nosí mi všelijaké somariny a pýta sa na ruky. Škoda, že má tak najviac dva roky. Ale má krásne očiská a stále sa smeje, smejúce sa deti sú strašne krásne.

Čo sa týka panorámy za oknom, vrátili sme sa k osvedčenému lesu.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *