03-08-2011

Čakanie na víza prebieha ako čakanie na čokoľvek iné, jednoducho robíte veci pri ktorých, ako dúfate, vám ubehne čas čo najrýchlejšie.


My sme sa dnes trochu motali po meste, hľadali nejaký park, čuduj sa svete nakupovali sme a hrali sa. Nič exta užitočné sa nám kúpiť nepodarilo, nový notísek, vreckovky a lístky na autobus do Hanoja. A pár krát sme sa najedli, toť vsio.

Ále nový notes je hrubý a ešte prázdny a tak mi treba písať čím viac, nech sa to využije. Idem byť teda podrobný, keďže mám aj čas aj priestor, musím sa prekonať a opísať aj menej vzrušujúce činnosti.

Laššky sa sprchuje. To mi pripadá teda dosť nevzrušujúca predstava, no kto si ho predstavujete ako vysokého svalnatého blonďáka s vlasmi do pol chrbta, čo sa vlnia v prímorskom vánku, nech si poslúži. Mne by ani táto ilúzia nepomohla pri zaspávaní.

Takže ráno sme sa popri sťahovaní z dvojky izby na dorm bavili dopĺňaním kresieb v tomto zázname. Dosť som sa priučil egyptskému štýlu zaznamenávania vecí, miesto v 3D v jednotlivých vrstvách nad alebo pod seba. Ďalším trikom je kreslenie vecí ktoré spája príbeh, ale nie čas ani priestor. Obraz sa teda skladá z jednotlivých fragmentov historky voľne rozhodených po ploche. Je to celkom prdel, ale aj tak som sa neubránil a pre lepšie pochopenie som obrázok doplnil popiskami.

Potom sme išli na internet a po mesiaci takmer úplného ticha som mal z večera do rána v schránke hneď 7 emailov! Z toho len jeden spam. Doma sa tiež dejú veci a som celkom rád, že pri tom nie som. Počasie doma je na prd. Naši kopú septik a majú dáku červnú virózu. Spolužiak maká vo fabrike, kde by som inak asi bol aj ja a vraj to stojí za hovno. A zlatým klincom je, že jeden kamarát dostal po papuli od druhého kamaráta, pravdepodobne, lebo otravoval dievča pred ktorým som vlastne na úteku. Teda nie na úteku, ale som tu, aby som na ňu zabudol. Je to komplikované, o tom teraz nebudem.

Každopádne som celkom rád, že tam nie som. Je lastne len jediná vec prečo ma mrzí, že nie som na Slovensku, ale myslieť si, že by som s tým doma niečo vymyslel, by bola rovnaká blbosť ako, že tá posledná vec čo som písal je dobrá správa. Nie, že by som sa hambil byť konkrétny, ale až taký hrubý ten nový zošit nie je. A hambím sa. A čo je vás vlastne do toho?

No a potom sme teda šli nakupovať a do parku. Tam sme si zahrali karty a šli sa najesť. Vlastne nie, najprv sme sa najedli, potom šli nakupovať a potom do parku. Aspoň vidíte aký som z tých správ z domova rozhodený a že mi ďalší mesiac cestovania neuškodí.

A potom sme sa hrali na hostely na playstation alebo nintende, alebo čo to je na čom je napísané Wií. Je to sranda a kúpil by som si to, ale iba ak by som sa mal s kým na tom hrať. Samého by ma to asi dlho nebavilo.

A šli sme jesť a teraz píšem a Laššky sa už osprchoval a rozmýšľa čo by takého do denníčka nakreslil. Žiadne hlboké úvahy mnou dnes nelomcovali i vyzúril som sa teda obyčajnou epikou. Možno zajtra.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *