03-07-2011

Ak som včera opisoval pani tak, že je otravná tak to sme sa zle pochopili. Vôbec som to tak nemyslel. Je veľmi milá a učí nás rusky. Rozpráva na nás ako na retardov a všetko aj ukazuje rukami. Stále sa pýta či sme rozumeli, čo práve povedala a potom ešte ako utvrdenie, že len nekývame hlavou, chce aby sme to opakovali. Sem tam sa pokúsime usmoliť aj vlastnú vetu, za čo sa nás aj pokúsila pochváliť, no pochvalu musela opakovať tak dlho, že ju nakoniec vzala späť.

Dôležité je dokázať použiť zrovna to slovo ktoré vás napadne, inak je to so mnou ako s jazykovým antitalentom biedne. Včera som pani napríklad pred spaním poprial „Veľkú noc“. Kým sa mi včera podarilo opýtať či Rusi chovajú domáce zvieratá, skoro som roztrhal slovník. Potom sa mi asi pokúšala opísať družstevný systém, keby som už nevedel čo to je, tak stále neviem čo to je.

Miloš ako človek presvedčený o tom, že všetko čo potrebuje vedieť je niekde napísané, práve študuje slovník a vypisuje si zaujímavé slová. Ja ako človek presvedčený o tom, že na všetko čo je niekde napísané musel niekto prísť alebo to vymyslieť, radšej študujem metódou pokus-omyl. Obe fungujú, ale moja je väčšia sranda a nepotrebuje prípravu.

Z Ruska sme už videli hodný kus, práve prechádzame nejakou stepou, ktorej názov som zabudol. Sú tu lúky, močiare a milióny briez. A je to krásne. Najviac sa mi na Rusku páči, že tu takmer nie sú ľudia. Každých povedzme 40-50 km prejdeme okolo malinkej dedinky, hrozne sa mi páčia, aj keď ma dosť sklamalo to že v nich nik nežije a že sú to len akésy záhradné chatky. Step sa mi páči viac ako les ktorým sme šli doteraz.

Myslím, že sa mi pomaly začína vyčisťovať hlava od starostí z domova. Možno si kúpim ešte jeden zošit. Na skutočnú literatúru.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Priemne čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *