02-09-2011 Posledný deň

A je po výlete. Lietať sa mi nepritrafí často a celkom sa na cestovanie teším, ale to už nie je (snáď) súčasť môjho letného dobrodružstva. Lašškymu pred chvíľou otvorili check-in a tak za hodinku-dve sa rozlúčime. Ja letím o pár hodín neskôr a celkom iným smerom.

Popri včerajšom rozlúčkovom lúskaní vodky sme spoznali nového človeka. Býval v tom istom hostely ako my a pokladali sme ho za Čecha, keďže sme ho počuli rozprávať česky. V skutočnosti je to samozrejme Slovák, multilinguista čo sa živí učením angličtiny. V Ázii je vo všeobecnosti učiteľov jazykov málo a tak sú to vždy lukratívne fleky.

Hlavne ak sa človek obracia a Martin vyzeral na mimoriadne talentovaného típka. Jazyky ktoré ovláda už prestal počítať a keď nám predvádzal spôsob akým učí, presvedčil ma, že by to zvládol aj na Slovensku. V Thajsku žije hlavne z lenivosti, je tu lacno a dobre platia. Inak má na Thajcov podobný názor ako ja a niečo v tom zmysle hovoril aj Ronald (ten Švajčiar z Panganu). Thajci skrátka vykorisťujú cudzincov.

Ešte sme zistili, že okrem pohľadu na tunajšiu kultúru máme spoločnú aj Alma Mater. Maťo je samozrejme bývalý matfyzák, minuli sme sa, ak som to dobre pochopil, o dva či tri roky. Sám uznal, že počas nich sa zo školy vytratila všetka sranda.

Ráno nám bolo pochopiteľne trošku zle. Na to, že sme celý deň nič nespravili to šlo moc rýchlo. Jedno jedlo doobeda, vysťahovanie sa, potom sme trochu skúmali možnosti cesty na letisko a keď sme zistili, že všetko je v meste nastavené tak, aby sme šli buď cestovkou – ako inak, alebo novovybudovanou, trochu predraženou traťou nadzemky, prišli sme sem. Na letisko.

O tretej poobede sme už boli tu, Laššky odlieta o druhej ráno, ja o piatej. Čakania si užijeme ešte dosť. Zatiaľ to šlo rýchlo, sami sme trochu prekvapení, ale po siedmych hodinách hrania nám policajti z ničiho nič zatrhli žolíka, takže sa to trochu spomalí. Posledné tri hodiny, čo tu ostanem sám, čakám úplné muky. Alebo, čo je tiež dosť možné, zaspím a to by nemuselo dopadnúť celkom najlepšie.

Uvidíme, po polnoci zrejme budem denníček aktualizovať. Z nudy. A v Kijeve kam mám namierené budem mať možno čas na nejaké záverečné slová a rozlúčku s čitateľom.

A teraz ma napadlo čo sa chystám napísať už odkedy sme prišli do Bangkoku. Mimochodiom Bangkok sa po thajsky volá nejako celkom inak a znamená to Mesto Anielov. O inom som chcel: pár prívetivých slov o Thajcoch. Majú moc radi zvieratá. Každý má nejakého domáceho miláčika, skôr by sa dalo hovoriť o svorkách domácich miláčikov.

Väčšinu budhistických chrámov obliehajú desiatky psov všakovakých farieb a veľkostí a kvality. V reštauráciách uprednostňujú pred psami mačky – chytajú myši, potkany a šváby. A nie je to len tým, že zo zvierat majú domáci úžitok, naozaj tie zvieratá majú radi. Až tak, že im dovolia loziť po stoloch a nábytku, obliekajú ich do kostýmov, natáčajú ich na video, to potom vešajú na internet a tam ho potom donekonečna pozerajú.

Nie je to len v televízii, ľudia čo chovajú mačky majú naozaj tendenciu strácať zdravý rozum. A pochopiteľne často dospievajú k názoru, že majú mačiek málo a potrebujú ich viac. Býval som v tejto veci neutrálny, ale asi sú psy naozaj lepšia voľba.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *