01-08-2011

Videli sme Guilin z výšky. Nie je to žiadny problém, nájsť tu vyhliadku. Mesto je totiž tak natlačené medzi horami, že kopce a útesy sú prakticky roztúsené medzi domami ako ostrovčeky vo veľmi plytkom jazere. Vyzerá to dobre.


Ja sko zarytý antiurbanista sa bojím napísať o meste, že je pekné, no povedzme, že Guilin pekný je. Laššky videl už skoro všetky mestá o ktorých sa v Číne povráva, že sú pekné a Guilin sa mu zdá suverénne najkrajší.

Okrem prírodných krás mesto zdobí aj niekoľko vydarených parkov s jazerami, pagodami a všetkým ostatným čo k tomu patrí. Zubatý horizont ako z animovanej rozprávky o kung-fu hrdinoch, čo skáču z kopca na kopec, to celé krásne dopĺňa.

Dnes by sme sa chceli presunúť do Yuangshou a užiť si prírodu aj na bicykloch, ale Laššky je chorý, tak si nie som istý či to radšej neodložíme.


Uvedomujem si, že ak niekto tento zápisník číta naraz, má z toho občas zmätok. Je to tým, že medzi jednotlivými záznamami vždy ubehne nejaký ten čas a ja nie vždy uvádzam koľko toho času ubehlo a čo všetko sa stalo. Hlavne ak má viac záznamov ten istý dátum. Jednoducho píšem, keď ma niečo napadne a keď mám čas.

Dnes sme opäť videli kus čínskej prírody a ak teda chcem byť tým spisovateľom, mal by som byť schopný to opísať. Predstavte si krajinu kde milióny rokov vyvádzala dravá rieka, vyrezávala si do kamenného podkladu sieť cestičiek a malých ostrovčekov, ktoré narástli do výšok útesov a napokon ich nechala na pospas ostatným živlom. Medzi inými hlavne životu, ktorý pokryl zeleňou aj kolmé steny brál.

Viete aký tvar má mohoľa? To je také špicaté vrecko cukru. Spravte ho z kameňa a tak aby malo aspoň 120 metrov na výšku, potom ich porozhadzujte okolo seba pár tisíc a celé to prekyte subtropickou džungľou. Ocitnete sa na mieste, kde sa práve nachádzam ja.

Dnes to bol vydarený deň. Cyklistické chodníky sú to z rôznych príčin neoznačené a často sa celkom strácajú, čo nám však dosť vyhovovalo. Konečne som mal možnosť si z blízka poobzerať čínsky vidiek, poprechádzať sa po ryžovom políčku a na chvíľu pustiť z hlavy preľudnené turistické kusovky.

Zajtra už odchádzame, musíme sa poponáhľať z Číny, aby sme stihli aj ten zvyšok.

peter

Píšem si denník nie dokumentárne reportáže, tak žiadnu prudkú informatívnosť nečakajte. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nemá ju po mne kto skontrolovat a ja som nespoľahlivý. Príjemné čítanie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *